Priemyselná spoločnosť uzavrela zmluvu o nákupe elektriny (PPA) s výrobcom zelenej energie v roku 2017. Ročný dohodnutý objem znel na 1,65 TWh pre roky 2021 až 2039. Veterný park s ročnou produkciou 2,2 TWh mal byť súčasťou najväčšej lokality s pozemnými veternými elektrárňami v Európe s 1100 turbínami a vyrobeným objemom do 12 TWh za rok.
- výstavbu a sprevádzkovanie veterného parku zrealizovali spoločnosti GE Renewable Energy a Green Investment Group Limited (súčasť Macquarie Group). Projekt mal zvýšiť kapacitu veternej energie vo Švédsku o 12,5 %.
- investičné náklady na výstavbu parku mali dosiahnuť 800 miliónov eur.
- elektráreň mala umožňovať jednému z najväčších výrobcov hliníka na svete odber zelenej elektriny za pevnú cenu a pokrytie výraznej potreby energie pre výrobné závody v Nórsku s ročnou produkciou 100-tisíc ton hliníka.
Turbíny nevyrobili dostatok elektriny
Podľa zverejnených informácií spoločnosť Markbygden Ett požiadala o reštrukturalizáciu z dôvodu stratového kontraktu s fixným objemom s Norsk Hydro. Výrobca zelenej elektriny totiž nedokázal naplniť plánovaný objem produkcie kvôli nepriaznivým poveternostným podmienkam a preto chýbajúci objem musel nakupovať na trhu za vyššie ceny.
Ďalší článok s menovaného portálu:
Museli dočasne vypnúť veterné elektrárne. Počas Vianoc vyrábali rekordne veľa elektriny
Nízky dopyt po elektrine počas sviatkov a vysoká produkcia OZE spôsobili núdzovú situáciu v Poľsku. Prebytok smeroval aj na Slovensko.
Sviatočné dni so zníženou ekonomickou aktivitou prinášajú aj pokles dopytu po elektrine. S rastúcim podielom premenlivých obnoviteľných zdrojov v energetickom mixe a pri chýbajúcich zariadeniach na uskladňovanie energie dochádza niekedy k prebytku elektriny v sústave.
Ako Energie-portal.sk nedávno informoval, negatívne ceny elektriny sa počas sviatkov objavili opäť vo viacerých krajinách Európy, vrátane Slovenska. Podľa údajov OKTE sa ceny medzi Vianocami a Novým rokom pohybovali medzi -14 eur/MWh až po takmer 90 eur/MWh.
Okrem veľmi nízkych alebo záporných cien elektriny však vysoká produkcia veterných, či fotovoltických elektrární môže viesť k odstavovaniu časti zdrojov kvôli zachovaniu stability siete. Minulý rok cez Veľkú noc takúto situáciu zažili prevádzkovatelia fotovoltických parkov v Česku, na Vianoce čelili rovnakým dôsledkom veterné elektrárne v Poľsku.
Dňa 25. decembra vyrobili tamojšie veterné elektrárne taký rekordný objem elektriny (184 GWh), že prevádzkovateľ prenosovej sústavy musel nariadiť vypnutie niektorých turbín a zabezpečiť prenos energie do okolitých krajín nad rámec bežných objemov a v núdzovom režime.
Núdzový export nadbytočnej produkcie
Výrazný nadbytok produkcie však nebolo kam umiestniť a prevádzkovateľ musel zhruba 60 GWh elektriny prepraviť do Nemecka a ďalších 5 GW aj na Slovensko a Ukrajinu. Zvýšený objem bol na trhu aj na druhý deň, kedy smerovalo za hranice 17,4 GWh elektriny, opäť najmä do Nemecka.
Keďže preprava sa nerealizovala v rámci štandardného obchodovania s elektrinou, ale uplatňoval sa núdzový postup, prevádzkovateľ poľskej siete PSE musel za dodaný objem zaplatiť okolitým prevádzkovateľom bližšie nešpecifikovanú sumu.
Naša poznámka - Chápete? Aby umietnili svoju nadprodukciu, museli za to zaplatiť...
Ďalší článok s menovaného portálu s názvom:
Francúzsko ruší licenciu na najväčší projekt veternej farmy na pevnine plánovaný na jeho území
Ďalší článok:
Ceny elektriny padli na nulu aj do mínusu. Čo sa dialo na spotovom trhu počas sviatkov
Slovenský denný trh s elektrinou bol ako na hojdačke. A podobne sa situácia vyvíjala aj inde.
Z dát slovenského organizátora krátkodobého trhu s elektrinou (OKTE, a.s.) vyplýva, že v období od 23. decembra 2023 do 1. januára 2024 ceny obchodov opakovane spadli na nulu a elektrina sa viackrát obchodovala aj so zápornou cenovkou.
Ako kolísali ceny elektriny
Cena elektriny na dennom trhu OKTE počas 10-dňového obdobia v priebehu Vianoc a Nového roka „lietala“ v pásme od približne -14 eur/MWh až po takmer 90 eur/MWh.
Najhlbšie do mínusu ceny obchodov spadli nadránom 25. decembra 2023, kedy sa elektriny v dvoch po sebe idúcich obchodných periódach predávala za -14,06 eur/MWh, resp. -13,34 eur/MWh. Naopak najvyššie sa ceny dostali v prvý pracovný deň po Vianociach, a to 27. decembra 2023, kedy sa elektrina podvečer obchodovala za 88,10 eur/MWh.
Najdlhšie sa cena elektriny držala okolo nulovej úrovne počas vianočných dní od 24. Do 26. decembra, kedy cenová hladina iba na okamih vystúpila k 20-eurovej hranici a opakovane klesla pod 0 eur/MWh. Jedenásť hodín v kuse bola elektrina „zadarmo“ tiež v pondelok 1. januára 2024.
Ďalší článok:
Nevyrábajú, no inkasujú obrovské dotácie. Ako fungujú veterné elektrárne v Británii
Objem nevyužitej elektriny aj platieb za obmedzovanie výkonu veterných parkov na Ostrovoch neustále rastie.
Veterné elektrárne s inštalovanou kapacitou vyše 30 GW sú najväčším obnoviteľným zdrojom vo Veľkej Británii. Ostrovná krajina disponuje vhodnými podmienkami na rozvoj veternej energie na pevnine aj mori a patrí medzi svetových lídrov v tomto odvetví.
Dostatok vetra však ešte automaticky neznamená aj efektívne fungovanie každej turbíny, parku. Veľká Británia ako prvá krajina zmenila podmienky podpory energetických zdrojov. Zaviedla tzv. rozdielové zmluvy. Tie majú výrobcom garantovať určitú cenu za vyrobenú elektrinu. A spotrebiteľom zaručiť, že za zelenú energiu nebudú príliš doplácať v účtoch za elektrinu, ako tomu bolo pri dotáciách cez doplatky.
Realita ukazuje, že je to opäť inak. Takpovediac, ako vždy. Z podpory štedro profituje zopár výrobcov na úkor všetkých spotrebiteľov.
Ako (ne)fungujú rozdielové zmluvy vo Veľkej Británii
Rozdielový kontrakt zabezpečuje výrobcovi minimálnu garantovanú cenu za vyrobenú elektrinu. Ak je trhová cena nižšia, rozdiel platia spotrebitelia v účtoch za elektrinu. Ak je trhová cena elektriny vyššia od zazmluvnenej ceny, výrobca je povinný vrátiť rozdiel administrátorovi kontraktu, ktorý by mal tento príjem zohľadniť v koncovej cene elektriny.
Príjmy z predaja elektriny na trhu však nie sú jediným zdrojom príjmov veterných parkov. Výrobcovia dostávajú peniaze aj za obmedzovanie výkonu zdrojov a aj za elektrinu nedodanú do sústavy. Niektoré farmy sa nachádzajú v menej výhodných územiach z hľadiska stavu siete a musia prispôsobovať výkon požiadavkám prenosových a distribučných spoločností.
Napríklad, ak hrozí preťaženie siete a elektrinu nemožno spotrebovať v danom mieste ani prepraviť do iných častí krajiny, kde by sa mohla spotrebovať. Kompenzačná platba tak garantuje výrobcovi príjem, aj keď elektrinu nevyrába alebo neposiela do siete.
Vláda postupne zmenila podmienky podpornej schémy a developeri pripravovaných nových zdrojov musia teraz rýchlejšie prechádzať na rozdielové zmluvy. Odborníci však upozorňujú, že diera v legislatíve nemusí byť úplne vyriešená. Prevádzkovatelia parkov začali CfD uplatnovať iba na časť výkonu elektrárne.
Britský regulátor Ofgem priznáva, že súčasné nastavenie kompenzačných platieb pre veterné elektrárne nie je v záujme spotrebiteľov...Suverénnym rekordérom so 40 % podielom na celkovom objeme kompenzačných platieb je najväčší veterný park Seagreen, ktorý vlastní škótska energetická spoločnosť SSE.
celý článok nájdete na energie-portal.sk
Ďalší článok:
Susediace veterné parky sa navzájom spomaľujú, ukázala štúdia
Blízkosť veľkých offshore veterných elektrární ovplyvňuje produkciu energie veternými turbínami nachádzajúcimi sa po prúde vetra, pričom môže znížiť ich kapacitu o 20 až 25 percent
Blízke elektrárne si navzájom uberajú z výkonu
V štúdii, ktorú uskutočnili vedci z nemeckého výskumného ústavu Helmholtz-Zentrum Hereon, sa uvádza, že ak sú pobrežné veterné farmy umiestnené blízko seba, vietor slabne a klesá množstvo vyrobenej elektriny. Výskum naznačuje, že so stále narastajúcim využívaním veternej energie na mori budú straty značné a v okolí veterných elektrární bude možné zaznamenať znížené rýchlosti vetra.
Veľká rozloha veterných fariem a ich blízkosť ovplyvňuje nielen výkon jednotlivých turbín v rámci fariem, ale aj celých fariem, ktoré môžu prísť až o 20 % svojej kapacity, čo má za následok zvýšenie celkových nákladov na výrobu energie a ekonomické straty.
Turbíny menia dynamiku vetra
Veterné turbíny z atmosféry využívajú kinetickú energiu, z ktorej časť premieňajú na elektrinu a časť na turbulentnú kinetickú energiu, ktorá vyvoláva spomalenie vetra. Z pozorovaní vzduchu vyplýva, že nad veternými parkmi dosahuje turbulentná kinetická energia výrazne zvýšené hodnoty a pri stabilných atmosférických podmienkach sa spomaľovací efekt môže rozšíriť do okolia päťdesiatich až sedemdesiatich kilometrov.
Brzdný účinok zvyšuje teplotu vzduchu o pol stupňa Celzia a vlhkosť o pol gramu na kilogram vzdušnej masy a to aj vo vzdialenosti šesťdesiatich kilometrov od veterného parku. Z výsledkov štúdie vyplýva, že zoskupovanie veľkých veterných parkov do tesnej blízkosti môže výrazne zmeniť dynamiku vetra a mať za následok lokálne priemerné spomalenie vetra siahajúce až štyridsať kilometrov v smere vetra od farmy.
Celý článok nájdete na energie-portal.sk
Ďalší článok:
Sú to prelomové rozhodnutia. Francúzske súdy kriminalizujú prevádzkovateľov veterných parkov
Nedávne rozhodnutia súdov vo Francúzsku môžu spomaliť rozvoj veternej energetiky v krajine.
Výstavbu akýchkoľvek nových zdrojov elektriny často brzdia povoľovacie procesy a aktivistické združenia z rôznych dôvodov. Výnimkou nie je ani Francúzsko, kde nedávno súdy posudzovali námietky ekológov a miestnych obyvateľov. Výsledkom sú rozhodnutia, ktoré môžu ovplyvniť ďalší rozvoj veternej energetiky v krajine.
Energetická spoločnosť EDF Renewables plánuje na severovýchode Francúzska postaviť jeden z najväčších pozemných veterných parkov. Projekt Mont de Quatre Faux za 250 miliónov eur s plánovanou inštalovanou kapacitou 226 MW získal súhlas úradov už v roku 2017. Zaberá výmeru 5000 hektárov a rozprestiera sa na území siedmich samospráv.
Zámer už od začiatku brzdili a na súde napádali odporcovia. Súd nakoniec pred pár dňami rozhodol o odňatí povolenia na výstavbu zdroja. Dôvodom má byť vizuálny dopad 63 veterných turbín na okolie.
Odvolací súd v rozhodnutí konštatuje, že park sa nachádza na „rozľahlom vyvýšenom území s poľnohospodárskou pôdou a riedkym porastom stromov so širokým výhľadom a iba niekoľkými vizuálnymi prekážkami.“
Veterné turbíny s výškou 200 metrov by teda boli zjavne viditeľným prvkom a podľa súdu by ani vegetácia a plánované opatrenia developera nepomohli obmedziť „dopady obkľúčenosti horizontu a vizuálneho nasýtenia“ na miestnych obyvateľov.
Kriminálne odsúdenie za úhyn vtákov
Druhé prelomové rozhodnutie súdov sa týka opäť štátnej spoločnosti EDF. Na rozdiel od predchádzajúceho projektu však ide o existujúcu veternú elektráreň s 31 turbínami, ktorá je v prevádzke už od roku 2006.
V ďalšom podobnom prípade sa súdi prevádzkovateľ veternej elektrárne Bernagues s ekologickým združením. Spoločnosť je obvinená zo zabíjania chráneného druhu vtáka – orla zlatého. Iný súd už v roku 2023 nariadil zbúranie tejto elektrárne kvôli údajne neplatnému stavebnému povoleniu. Súdny proces stále trvá.
Celý článok nájdete na energie-portal.sk
ďalší článok: (zdroj necenzurovanapravda.cz)
Vědci přirovnávají větrné turbíny k mučení v Guantánamu
Ve Švédsku v poslední době velmi sílí hlasy pro ukončení výstavby dalších větrných elektráren, přičemž část politické scény dokonce požaduje jejich odstranění a nahrazení jádrem.
Důvodem pro ukončení využívání těchto nespolehlivých druhů energie je mimo jiné jejich neefektivita, což se potvrdilo i po nedávném bankrotu největší větrné elektrárny v Evropě, která fungovala právě ve Švédsku.
Tento krok má dokonce docela velkou podporu veřejnosti a ozývají se i vědci, kteří potvrzují, že větrníky nemají nic společného s ekologií či zelenou energií, ale mají naopak velmi negativní vliv na zdraví lidí i zvířat.
Nicméně právě hlasy, které upozorňují na negativní vliv větrníků, nyní zesilují.
Dopad větrné energie na lidi a zvířata může být výrazně závažnější, než si úřady dříve přpouštěly. Nová studie z univerzity v Gävle ukazuje, že infrazvuk generovaný větrníky může vést ke stresu, migrénám a problémům se spánkem – a to i když ho neslyšíte.
„Máme silné náznaky, že zdraví lidí a zvířat je negativně ovlivněno infrazvukem,“ říká výzkumník José Chilo pro SVT Nyheter Gävleborg.
Poukazuje na paralely s americkým mučícím táborem Guantánamo a metodami, které se tam používají.
„Jako další příklad lze uvést, že infrazvuk byl používán jako metoda mučení vězňů na Guantánamu.“
Ukázalo se, že nízkofrekvenční zvukové vlny, které lidské ucho neslyší, se šíří ve vysokých koncentracích kolem větrných turbín.
Vědci z univerzity v Uppsale vyvinuli model, který se snaží přesně pochopit, jak se tento zvuk šíří a jaké zdravotní účinky může mít.
Pro mnoho lidí, kteří žijí v blízkosti větrných farem, není situace vůbec bezpečná.
„Je to děsivé, opravdu děsivé,“ říká obyvatel Jädraås Börje Englin, který žije necelý kilometr od větrné farmy.
On a jeho soused Anders Olsson dosvědčují, že divoká zvěř v lese v posledních letech ubývá, a věří, že lze předpokládat, že zvířata jsou neviditelným hlukem ovlivněna.
„Zvířata na takové věci reagují,“ říká Olsson.
K uvedenému jen dodávám, že i jiné studie dříve potvrdily, že infrazvuk může způsobovat zdravotní problémy nejen zvířatům, ale i lidem.
A na záver vyjadrenia podpredsedy vlády a Ministra životného prostredia z apríla 2025
"Slovensko OZE /Obnoviteľné Zdrojhe Energie) nepotrebuje.
NAŚE ÚRADY ZMIERNILI V ROKU 2024 MINIMÁLNY ODSTUP VETERNÝCH ELEKTRÁRNÍ OD OBYDLÍ
Francúzsko: “ekologické” veterné turbíny budú demontované. Majú negatívny vplyv na životné prostredie
Ukázalo sa, že veterné turbíny, ktoré majú byť “ekologické”, fungujúce na juhu Francúzska, poškodzujú životné prostredie. Sedem zariadení umiestnených v departemente Heralult bolo postavených v roku 2016. Zaujímavosťou je, že veterná farma v tejto lokalite sa nikdy nemala postaviť, keďže stavebné povolenie bolo dvakrát zrušené. Teraz, na základe rozhodnutia odvolacieho súdu v Nimes, budú musieť byť veterné mlyny konečne zbúrané.
Rozhodnutie súdu súvisí so situáciou v oblasti životného prostredia. Ukázalo sa, že veterná farma poškodzuje životné prostredie, okrem iného aj zvýšeným úhynom vtákov.
“V roku 2019 bolo nájdených viac ako 1 099 mŕtvych vtákov; na úpätí veterných turbín je to skutočný cintorín,” – povedal Nicolas Gallon, právnik združení na ochranu životného prostredia, ktorého citoval denník La Tribune.