SÚ AKTUÁLNE LIMITY VPLYVOV VETERNÝCH ELEKTRÁRNÍ NA ZDRAVIE ĽUDÍ OBJEKTÍVNE ?
V 80-tych rokoch 20. storočia uskutočnila NASA desaťročný výskum vplyvu veľkých veterných turbín (vtedy vyvíjaných NASA), ktorý zahŕňal hviezdne obsadenie fyzikov, meteorológov, geofyzikov, seizmológov, inžinierov (mechanických aj akustických) a psychoakusikov.
Časť tohto výskumu zahŕňala úsilie o identifikáciu príčin sťažností obyvateľov žijúcich v blízkosti veterných elektrární.
Závery výskumu týkajúceho sa sťažností obyvateľov boli tieto:
- Veľmi nízkofrekvenčný hluk generovaný turbínami (ktorý bol definovaný ako infrazvuk) bol príčinou fyziologických reakcií, ktoré boli opísané ako pocity tlaku, pocity nepokoja, dunivých alebo búšiacich pulzácií
- Tieto pocity boli najhoršie v spálňach, kde sa ľudia pokúšali spať. Veľmi nízkofrekvenčný hluk generovaný turbínami bol obydlím ľudí zosilnený a nízkofrekvenčné zvukové vlny spôsobovali vibrácie domu
- Hluk s veľmi nízkou frekvenciou generovaný turbínami nebol utlmený konštrukciou domov, naopak vyššie hladiny akustického tlaku pri veľmi nízkych frekvenciách boli vyššie vo vnútri ako vonku, čo spôsobilo väčšie obťažovanie obyvateľov
- Vibrácie týchto domov, spôsobené infrazvukom generovaným turbínou, viedli k tomu, že obyvatelia vnímali túto vibráciu celým telom
- Veľmi nízkofrekvenčný hluk bol replikovaný v dome aj počas ďalšej štúdie a ukázalo sa, že spôsobuje mimoriadne otravné a nepríjemné pocity vibrácií/tlaku a pulzácií, ktoré mohli účastníci tiež pociťovať v rôznej miere, až po „silné vibrácie“ a „veľmi silné pulzy a dunenie“;
- Zistilo sa, že bežný deskriptor hluku alebo váha, založená na dB(A) je úplne neadekvátny - je takmer bez významného vzťahu k hláseným pocitom a symptómom; je to najhoršia možná metóda na určenie úrovne obťažovania, ktorú hlásia obyvatelia
- Rôzne deskriptory hluku, navrhnuté zo strany NASA na zachytenie nízkofrekvenčného hluku, vykazovali silnú súvislosť medzi generovanými hladinami hluku a zaznamenanými pocitmi;
- Domy, v ktorých boli ľudia nepriaznivo zasiahnutí, boli vzdialené až 3 km od jednej turbíny;
- Výskum sa robil na viacerých druhoch turbín - s lopatkami po aj proti vetru - výsledky preukázali, že infrazvuk a generované hladiny nízkofrekvenčného hluku sa v dôsledku zmeny typu turbíny významne nezmenili.
- Vzdialenosť šírenia (t. j. vzdialenosť, ktorú hluk prejde predtým, než sa „rozpadne“) je oveľa väčšia pre nízkofrekvenčný hluk a infrazvuk generovaný turbínami, ako vzdialenosť šírenia hluku, ktorý neobsahuje zvukovú energiu pri nízkych frekvenciách.
- V roku 1985 bola publikovaná štúdia, ktorá stanovila infrazvuk ako príčinu zdravotných symptómov vrátane: zrýchleného srdcového tepu, zrýchleného dýchania; únavay závratu (vertigo); nevoľnosti (nevoľnosť z pohybu); a okrem iného aj bolestí hlavy.
Štúdia zistila, že niektorí ľudia boli viac ovplyvnení infrazvukom ako iní. Tieto rozdiely v reakcii boli okrem iného pripisované fyziologickým rozdielom, vrátane rozdielov vo veľkosti vnútorných priechodov uší subjektov.
Keď sa začiatkom 90-tych rokov začal rozbiehať veterný priemysel, bolo potrebné stanoviť limity hluku a kritériá plánovania, ktoré by mu nepredstavovali žiadnu prekážku pri spúšťaní turbín v tichom vidieckom prostredí.
Veterný priemysel v roku 1995 zhromaždil to, čo sa stalo známym ako „pracovná skupina pre hluk“, teda skupina, ktorá potom pracovala na usmerneniach pre hluk veterného priemyslu.
Výsledkom bol dokument s názvom ETSU-R-97.
Tento dokument znie, akoby výskum NASA nikdy neexistoval:
- vylučuje akýkoľvek odkaz na nízkofrekvenčný hluk zdroj problému, ktorý výskum NASA ukázal ako hlasvnú príčinu negatívneho pôsobenia na živé organizmy;
- vylučuje deskriptory hluku a váhy, o ktorých výskum NASA zistil, že najlepšie dokumentujú obťažovanie obyvateľov a ich utrpenie;
spolieha sa výlučne na váhu dB(A) - ktorá sa v dôsledku výskumu NASA zistila ako irelevantná;
- predpokladá, že vo všetkých prípadoch sú hladiny akustického tlaku vo vnútri domov podstatne nižšie ako tie, ktoré sa zaznamenávajú mimo týchto domov (úplne v rozpore so zisteniami výskumu NASA);
- vylučuje testovanie hluku v domácnostiach akejkoľvek frekvencie (nehovoriac o nízkofrekvenčnom hluku);
- namiesto toho obmedzuje testovanie hluku na merania vykonávané mimo domácností, pričom sa používa iba váha dB(A);
- zavádza metódy, pomocou ktorých možno meranie manipulovať za účelom dosiahnutia lepších výsledkov - umiestnenie monitorovacieho zariadenia na miesta, kde môžu byť zaznamenané vysoké úrovne zvuku pred výstavbou veternej farmy (napr. pod stromami alebo v kríkoch). Následne môžu byť kritériá hladiny hluku splnené jednoduchým posunutím umiestnenia monitorovacieho zariadenia (napr. umiestnením na voľnom priestranstve mimo stromov alebo kríkov).
Všetky normy alebo usmernenia týkajúce sa hluku veterného priemyslu, ktoré sa odvtedy objavili na celom svete, môžu vystopovať svoj pôvod v ETSU-R-97 – je to ako šablóna veterného priemyslu na podvod.
Vždy, keď úrady alebo komunitné skupiny nastolia tieto témy, veterný priemysel sa stáva agresívnym v reakcii.
Popritom veterný priemysel naďalej tlačil na plánovacie úrady, aby stanovili ešte vyššie limity hluku, než boli pôvodne stanovené - čo umožnilo umiestniť stále väčšie turbíny stále bližšie k obytným domom.
Rovnaká fikcia sa objavuje v aktuálnej verzii smerníc SA EPA o hluku veterných fariem zverejnených v roku 2009.
Snaha veterného priemyslu použiť normy hluku na zakrytie problému infrazvuku a dosiahnuť stále vyššie limity hluku v dB(A) sa objavila napriek tomu, že dobre vedela, že nízkofrekvenčný hluk a infrazvuk spôsobujú susedom veterných elektrární škody a úzkosť.
Napríklad od roku 2004 zamestnanci a vedenie dánskeho výrobcu turbín Vestas varovali, že smernice o hluku veterných turbín sú nedostatočné vo vzťahu k ochrane susedov veterných elektrární; a do roku 2011 spoločnosť vedela, že sú potrebné väčšie vzdialenosti, aby sa predišlo problémom presne takého druhu, aké sú spôsobené; najmä v súvislosti s väčšími 3MW turbínami, ktoré spoločnosť Vestas zavádzala od roku 2010.
Nedávny výskum vykonaný poprednými akustickými inžiniermi z celého sveta v roku 2014 znova potvrdil všetky fakty a zistenia z výskumu NASA, ktorý bol ukončený pred mnohými rokmi.
Podobne ako predchádzajúci výskum NASA, aj nový výskum ukazuje, že smernice o hluku, na ktoré sa spolieha veterný priemysel, sú úplne irelevantné, pokiaľ ide o otázku ochrany verejného zdravia a nepriaznivé dôsledky života s nepretržitou činnosťou turbín za generovania nízkofrekvenčného hluku a infrazvuku.
(špeciálne upozorňujem na dva linky úplne dole...)
Ve Švédsku v poslední době velmi sílí hlasy pro ukončení výstavby dalších větrných elektráren, přičemž část politické scény dokonce požaduje jejich odstranění a nahrazení jádrem.
Důvodem pro ukončení využívání těchto nespolehlivých druhů energie je mimo jiné jejich neefektivita, což se potvrdilo i po nedávném bankrotu největší větrné elektrárny v Evropě, která fungovala právě ve Švédsku.
Tento krok má dokonce docela velkou podporu veřejnosti a ozývají se i vědci, kteří potvrzují, že větrníky nemají nic společného s ekologií či zelenou energií, ale mají naopak velmi negativní vliv na zdraví lidí i zvířat.
Nicméně právě hlasy, které upozorňují na negativní vliv větrníků, nyní zesilují.
Dopad větrné energie na lidi a zvířata může být výrazně závažnější, než si úřady dříve přpouštěly. Nová studie z univerzity v Gävle ukazuje, že infrazvuk generovaný větrníky může vést ke stresu, migrénám a problémům se spánkem – a to i když ho neslyšíte.
„Máme silné náznaky, že zdraví lidí a zvířat je negativně ovlivněno infrazvukem,“ říká výzkumník José Chilo pro SVT Nyheter Gävleborg.
Poukazuje na paralely s americkým mučícím táborem Guantánamo a metodami, které se tam používají.
„Jako další příklad lze uvést, že infrazvuk byl používán jako metoda mučení vězňů na Guantánamu.“
Ukázalo se, že nízkofrekvenční zvukové vlny, které lidské ucho neslyší, se šíří ve vysokých koncentracích kolem větrných turbín.
Vědci z univerzity v Uppsale vyvinuli model, který se snaží přesně pochopit, jak se tento zvuk šíří a jaké zdravotní účinky může mít.
Pro mnoho lidí, kteří žijí v blízkosti větrných farem, není situace vůbec bezpečná.
„Je to děsivé, opravdu děsivé,“ říká obyvatel Jädraås Börje Englin, který žije necelý kilometr od větrné farmy.
On a jeho soused Anders Olsson dosvědčují, že divoká zvěř v lese v posledních letech ubývá, a věří, že lze předpokládat, že zvířata jsou neviditelným hlukem ovlivněna.
„Zvířata na takové věci reagují,“ říká Olsson.
K uvedenému jen dodávám, že i jiné studie dříve potvrdily, že infrazvuk může způsobovat zdravotní problémy nejen zvířatům, ale i lidem.
O těchto zjištěních jste si mohli přečíst TU: INFRAZVUK POŠKODZUJE ĽUDKSÉ SRDCE