Tu uverejňujeme preklad rozhovoru švédskeho vysokoškolského výskumníka a nižšie je štúdia s Quebecu_

 

Hosť v diskusii je odborník na numerickú analýzu a výpočtovú vedu z univerzity v Uppsale.  Jeho hlavným záujmom je šírenie vĺn vo všeobecnosti a schopnosť tieto javy simulovať. 

 

Dlhodobo je veterná energia prezentovaná ako čistý, šetrný, efektívny a udržateľný zdroj energie. No za touto zelenou fasádou sa skrýva vážny nedostatok.

Dohľad nad dnešným veterným priemyslom je nedostatočný a existujúce metódy používané na meranie jeho vplyvu sú zastarané. 

 

Upravený text videa:

 

Tieto prvé riadky som "vytrhol" zo stredu videa: 

 

Sme veľmi radi, že ste tu, pretože sa tejto problematike venujete už od 90. rokov. Skúmate výpočtové metódy a simulácie šírenia zvuku, vrátane takzvaného infrazvuku.​ Môžete nám povedať viac o svojej práci?

*

Áno, som profesor výpočtovej vedy a mojím hlavným záujmom je šírenie vĺn vo všeobecnosti a schopnosť tieto javy simulovať. Venujem sa všetkému od vulkanickej aktivity, ktorá generuje infrazvuk, cez hluk lietadiel, až po zemetrasenia a ďalšie zvukové prejavy. V podstate sa tomu venujem od samého začiatku, od roku 1997. Nebolo to pritom ďaleko odtiaľto, v inštitúte s názvom FFA. Vtedy bol výskum zameraný na vývoj tichých lietadiel, ktoré by nevydávali veľa hluku. Problémy s hlukom ma zaujímajú už dlhý čas, pretože predstavujú významný problém pre spoločnosť. Na to, aby sme mohli ochrániť ľudí, potrebujeme výpočtové metódy, ktoré sú presné a dokážu určiť, aký hluk bude produkovaný napríklad pri výstavbe cesty alebo iného objektu. Rovnako aj pri veterných parkoch je potrebné vypočítať, aké budú hladiny hluku v ich okolí. Moja pozornosť sa začala viac sústreďovať na infrazvuk, keď som pracoval vo FOI (Švédsky výskumný ústav obrany) spolu s Leifom Perssonom. Je to zaujímavé aj preto, že infrazvuk sa využíva na detekciu jadrových zbraní, výbuchov, sopiek. Ak chceme zistiť, kedy vybuchne sopka, môžeme sa to dozvedieť práve počúvaním infrazvuku alebo zemetrasení. Takže ide o užitočný nástroj.

Ďalším faktom je, že veterné turbíny generujú veľké množstvo infrazvuku. Koľko presne, to sme predtým nevedeli. Dôvodom, prečo sme išli priamo do terénu merať veterné turbíny, bolo to, že sme chceli, aby bol náš výpočtový model čo najpresnejší.

Veterné turbíny sú na tento účel vhodné objekty, a tak sme na nich vykonávali merania. O hluku z veterných elektrární sa už veľa hovorilo a v minulosti sa robili rôzne merania. 

 

*

Hovoríme tu o zvuku, ktorý je počuteľný, ale vy sa zameriavate najmä na zvuk, ktorý počuteľný nie je — teda na infrazvuk.​ Čo to vlastne je? 

 

*

Samozrejme, zaujímam sa aj o počuteľný hluk, určite. Často sa hovorí o nízkofrekvenčnom hluku — ide o zvuky s frekvenciou pod 20​0 hertzov. Infrazvuk spadá tiež medzi nízkofrekvenčné zvuky, ale ide o veľmi nízke frekvencie, teda pod 20 hertzov. Hertz je jednotka, ktorá opisuje, ako rýchlo sa zvuková vlna pohybuje hore a dole.​ Pri frekvencii 1 hertz sa vlna pohne hore a dole raz za sekundu. Zvuk sa šíri určitým tempom — približne 340 metrov za sekundu. To znamená, že pri frekvencii 1 hertz má vlna dĺžku 340 metrov. Pri frekvencii sto hertzov má zvuková vlna dĺžku asi tri metre. Taká dlhá je samotná vlna. Hertz vyjadruje len to, ako rýchlo  vlna kmitá.

Infrazvuk je definovaný ako zvuk s frekvenciou pod 20 hertzov. Zvláštne na ňom je, že väčšina ľudí ho nepočuje. Ľudské ucho vníma zvuky v rozmedzí približne od 20 do 20 000 hertzov.​ To je rozsah počuteľného zvuku. Zvuky pod 20 hertzov väčšina ľudí nevníma. Niektorí ľudia sú však citlivejší a dokážu ho zachytiť.

Slony a veľryby medzi sebou komunikujú prostredníctvom infrazvuku. No ľudia tento zvuk spravidla nepočujú. To však neznamená, že na nich nepôsobí. A práve v tom spočíva celý spor. Mnohí si myslia, že na to, aby bol zvuk škodlivý, musíme ho počuť. To je však úplne nesprávny predpoklad.

Veľa sa hovorí o hluku v mestskom prostredí, na pracoviskách a o tom, aký má vplyv na ľudí. O tejto téme sa diskutuje už dlhé roky. Ide však o hluk, ktorý je počuteľný. O infrazvuku sa až tak veľa nehovorilo — hoci práve veterné elektrárne ho generujú vo veľkom množstve. 

 

*

Robili sa vôbec nejaké merania týkajúce sa infrazvuku? 

*

 

Áno, existujú také merania.​ Merania sa robili už od začiatku 80. rokov, keď sa začali stavať veterné elektrárne v USA. Už vtedy sa ľudia sťažovali, že im veterné turbíny spôsobujú zdravotné problémy.​ Vedci sa teda vybrali na miesta, kde stáli turbíny, a zistili, že hladiny infrazvuku boli veľmi vysoké. Ukázalo sa tiež, že infrazvuk bol v interiéroch vyšší než vonku. A v priebehu rokov to potvrdilo aj viacero ďalších výskumníkov. Nie len my. Ale vezmime si napríklad Švédsko. Tam sa doteraz žiadne merania v tejto oblasti nevykonávali.

Veterné turbíny sa pritom za posledných desať rokov výrazne zväčšili. Skutočne výrazne. Neustále rastú.​ A čím väčšie veterné turbíny sú, tým viac infrazvuku produkujú. Koľko hluku vydávajú tieto moderné veterné elektrárne, sa vlastne nezisťovalo, až kým sme nevyšli do terénu a nezačali to skúmať my. Ide o obrovské množstvá infrazvuku. Oveľa viac než v 80. alebo 90. rokoch. Nedá sa to ani porovnať. Hladiny infrazvuku sú jednoducho veľmi vysoké.

*

 

A teda ide o niečo, čo ste vy a váš výskumný tím zaznamenali len nedávno. Od roku 2023 ste sa totiž začali zameriavať špecificky na meranie hluku z veterných elektrární. Ako ste sa vôbec dostali k tomu, že ste sa rozhodli merať práve tento hluk?

* 

 

Vyvinuli sme veľmi dobrý výpočtový model.​ Ide o model, ktorý má nahradiť zastarané výpočtové metódy, ktoré sa dnes používajú — napríklad model Nord 2000. Ten sa využíva na výpočet hluku z cestnej a železničnej dopravy, ako aj z veterných turbín.

Už v roku 2012 som si všimol, že tieto modely nefungujú. A vtedy sme sa ešte ani nezaoberali infrazvukom, ale iba počuteľným zvukom. Tieto modely jednoducho nefungujú — najmä pokiaľ ide o nízkofrekvenčný zvuk. Aj počuteľný nízkofrekvenčný zvuk je problém. Ale tieto modely vôbec nedokážu zachytiť infrazvuk.  Naším cieľom je preto vyvinúť niečo, čo skutočne poskytne presné výsledky.​ Niečo, čo dokáže nahradiť súčasné nepresné výpočtové nástroje. A na to, aby sme to dokázali, musíme ísť do terénu a merať. Potrebujeme vedieť: Počítame správne? Zodpovedajú naše výpočty realite? A to sa dá zistiť len meraním.

Infrazvuk je z tohto pohľadu veľmi vhodný na meranie. Pretože sa šíri na obrovské vzdialenosti. To je ďalšia jeho zvláštnosť.

Infrazvuk sa v atmosfére takmer vôbec netlmí. Ak napríklad dôjde k výbuchu v bani Kiruna, vznikne obrovské množstvo infrazvuku.

A vy ho dokážete zachytiť aj na streche budovy — stačí vám infrasonický senzor. Šíri sa totiž naozaj ďaleko.

Práve preto je infrazvuk dobrým objektom na meranie. Môžete merať infrazvuk z veterných turbín, aby ste overili, či váš výpočtový model funguje správne. Na veľkom území. A to, ako ďaleko sa infrazvuk šíri, je naozaj neuveriteľné.​ Infrazvuk sa šíri naozaj veľmi ďaleko​.

 

*

​Spomenul si však metódu merania hluku, ktorú dnes používajú štátne orgány — konkrétne model Nord 2000. Ako vlastne funguje?

*

 

Skúsim to vysvetliť bez príliš technických detailov. Ide o metódu, ktorá vznikla už v 60. rokoch. Založená je na tzv. „ray tracingu“ – teda modelovaní šírenia lúčov zvuku. A model Nord 2000 na tom stavia. Tento konkrétny model sa začal používať koncom 90. rokov.​Pôvodne bol vyvinutý na výpočet hluku z cestnej dopravy. A počíta s tým, že ide o vysokofrekvenčný zvuk — napríklad okolo 1000 hertzov. Je to čisto matematický model. Teoretický výpočet, ktorý predpokladá, že pracuje s vysokými frekvenciami. Dnes sa ho však niektorí snažia aplikovať aj na nízke frekvencie. A tam už nefunguje. Pretože takéto zvuky sa šíria na oveľa väčšie vzdialenosti. A tento model to nedokáže správne zachytiť. Infrazvuk už vôbec nie. Na túto skutočnosť som upozorňoval už v roku 2012 Švédsku agentúru pre ochranu životného prostredia (Naturvårdsverket).​ Ale nechceli to počuť. Hovorili sme s nimi aj minulý rok — a stále nechcú počúvať. Stále tvrdia, že tento model je vhodný na všetky účely. 

 

*

Ale ty to teda spochybňuješ? Je to preto, lebo... je zavádzajúci?

*

 

Áno, model počíta nesprávne.​ My sme to už preukázali. Iní to potvrdili meraním. Tento model nedokáže správne vypočítať, ako ďaleko sa zvuk šíri. Keď hovoríme napríklad o vzdialenosti jedného kilometra, môže sa výpočet odchýliť o 5 až 7 decibelov smerom nadol. A decibel je jednotka na meranie hladiny zvuku.​ Ak sa pomýlite o 6 decibelov, ide v skutočnosti o štvornásobok energetickej úrovne zvuku. Takže ak je výpočet chybný o 6 decibelov...tak je to naozaj veľký omyl. A ja to považujem za veľmi vážnu vec. Pretože na takýchto modeloch sa zakladajú rozhodnutia o výstavbe ciest, veterných parkov či železníc. A to na základe výpočtového nástroja, ktorý nefunguje spoľahlivo pre nízkofrekvenčný zvuk.​ A už vôbec nie pre infrazvuk. Veterné elektrárne sú pritom v tomto smere špecifické.​ Generujú totiž obrovské množstvo infrazvuku. Ak sa to neberie vážnejšie, je to skutočne vážny problém.

 

*

A v čom je najväčší rozdiel? Keď porovnáme váš nový model s modelom Nord 2000 — čo konkrétne je iné...

*

 

Nástroj, ktorý s​me vyvinuli, poskytuje podrobnejšie výsledky. Je to matematický popis. To je vlastne to, čomu sa venujem. Môžeme opísať realitu pomocou matematiky? Áno, môžeme. Je to zložité? Áno, je to veľmi zložité. Je to veľmi náročné na výpočty. Na to, aby to fungovalo, potrebujete silné počítače. Musíte využiť všetko, čo máte k dispozícii aby to celé fungovalo. To je to, čo sme dosiahli. Je to 20 rokov výskumu.

To je to, čo nám umožnilo urobiť tento výpočet. Je to veľmi presné. Je to veľmi náročné na výpočty. Ale dokážeme to. Robíme to už 20 rokov. Nie je to niečo triviálne.​ Ale dokážeme to. Zohľadňujeme všetku fyziku. Musíme zohľadniť atmosféru, pôdu, budovy. Ako sa zvuk šíri do budov.​ Je to obrovské množstvo faktorov. Môžeme povedať, že atmosféra má obrovský význam. 

My sme boli vonku a merali sme zvuk z veterných turbín.​ Ak to vezmeme ako príklad. Oboje, počuteľný zvuk aj infrazvuk. Môže sa to líšiť až o 20 decibelov. Z dňa na deň. Dokonca aj v priebehu jedného dňa. B​oli sme na mieste a merali sme cez deň.​ Okolo veterných parkov. Vtedy to bolo celkom tiché. Potom sme sa vrátili večer.​ A vtedy to bolo o 20 decibelov hlasnejšie. Pretože atmosféra bola iná. Atmosféra má obrovský význam.

Zvuk je vždy veľmi variabilný. Môže sa veľmi líšiť. A takmer vždy je oveľa silnejší na vrchole, ak vezmeme veternú energiu, je to vtedy, keď sa chcete vyspať. Toto sú merania a výskum, ktoré sa úplne ignorujú. V podstate áno. Aspoň zo strany priemyslu.​ Je to ich práca. Nechcú to počuť. Je to zlé pre nich.

Ale aj agentúra pre ochranu životného prostredia (Naturvårdsverket) to ignoruje. To považujem za vážny problém. Je to štátna inštitúcia financovaná z daní. A že to neberú do úvahy, to je pre mňa extrémne vážne. Znie to veľmi zvláštne.

Ak by sme urobili paralelu k medicínskemu výskumu: predstavme si, že by výskum by objavil liek na určitú chorobu.​ Spôsobilo by to obrovský rozruch. Ale zdravotníctvo by sa rozhodlo ignorovať tento liek - liek, ktorý by mohol pomôcť.

 

*

Čo si myslíš, že je dôvodom, prečo neexistuje žiadna reakcia na túto tému? Pokiaľ ide o výskum a metódy merania. 

*

 

Čo sa týka Naturvårdsverket, tam už som to vzdal. S nimi sa nedá hovoriť.​ Skúšal som s nimi komunikovať, ale nechcú počúvať. Hovoril som s politikmi v parlamente.​ S dvomi rôznymi stranami. Aspoň jedna strana to vzala vážne, to musím uznať. Pozval som ľudí zo Švédska, ale aj z Nórska, Dánska, Estónska, Anglicka, Írska. Ľudia sú znepokojení a želajú si, aby som prišiel a hovoril s politikmi.

Začínam to robiť, aby som informoval politikov a verejnosť o tejto téme. Nehovorím nič, čo nemám podložené faktami. Prečítal som tisíce článkov. Existujú štúdie, ktoré ukazujú, že to môže byť škodlivé. Niektoré z nich sú pomerne nové, ale existujú jasné štúdie. A sú tu aj iné štúdie, ktoré tvrdia a ukazujú niečo úplne iné.​ Sú rôzne názory ​- je to veľmi rozdelené. Ale treba sa pozerať na fakty. Čo vieme? Čo nevieme? A ak je niečo, čo neviem, tak to poviem.

Ale existujú jasné fakty. Existuje výskum, ktorý ukazuje, že infrazvuk ovplyvňuje mozog. A to aj pri veľmi nízkych úrovniach, o ktorých hovorí Naturvårdsverket.​ A to je výskum, ktorý bol vedecky preukázaný. Takže jediné, čo som povedal politikom, je, že by mali zriadiť vyšetrovaciu komisiu. Dôkladne to preskúmať.​To sa ale nestalo, nebolo to urobené. Pritom existuje výskum, ktorý naznačuje, že ľudia sú ovplyvnení, že ľudia sa stávajú chorými.​ Existuje výskum, ktorý ukazuje, že to má vplyv. A keď sa nič neurobí, neviem, čo mám povedať. Som nahnevaný. Znepokojený. 

 

*

Povedal si, že existuje výskum, ktorý ukazuje, že úrovne infrazvuku​ ktoré sa vyskytujú blízko veterných elektrární, podľa vašich meraní, sú vyššie, než sa očakávalo. Čo to vlastne znamená? Aké zdravotné riziká sú spojené s nálezmi, ktoré ste urobili? 

*

 

​Nevieme úplne všetko.​ V 80-tych rokoch existoval výskum, ktorý ukázal, že to ovplyvňuje krvný tlak. Hovoríme o úrovniach, ktoré sú nižšie než to, čo je počuteľné. Naturvårdsverket hovorí o 120 decibeloch.​ Tieto úrovne sú okolo 95 decibelov. A už pri týchto úrovniach sa ukazuje, že krvný tlak je ovplyvnený. Existujú aj ďalšie štúdie, ktoré skúmali, ako to ovplyvňuje srdce.

Možno musí byť úroveň vyššia, napríklad 100-110 decibelov. A potom sú tu nové štúdie, ktoré skenujú mozog. A ukazujú, že pri 80-90 decibeloch infrazvuku sa aktivuje systém v mozgu.​ My sme namerali infrazvuk v rozmedzí od 90 do 110 decibelov. A to v oblastiach, kde ľudia žijú. Je to rôzne.​ Ale to sú úrovne, ktoré sme zaznamenali. Sú to veľmi vysoké úrovne. Je to pod 120.

Nemôžete to počuť. Ale existujú štúdie, ktoré ukazujú, že už pri 90 decibeloch to má vplyv. Výskum ukazuje, že približne 30 % populácie je citlivých. Majú citlivý nervový systém. Takzvaní migrénici. To je vedecký výskum, ktorý to dokazuje. Sú to v podstate tí, ktorí sú ovplyvnení. Je to približne 30 % populácie, ktorá môže byť vážne ovplyvnená. Zvyšok to neovplyvňuje.

Sám som to zažil. Možno je to aj dôvod, prečo to tlačím ďalej, pretože sám sa zle cítim, keď meriam. Stávam sa vážne chorý.

Aj ďalší člen nášho tímu, ktorý meria, sa tiež stáva chorý. A ako konkrétne? Začína to po meraní.

Bol som na jedn​o​m vetern​om park​u a meral som celý deň. ​Večer​ ​potom nemôžem zaspať. Následujúci deň mám migrénu.​ Jeden, dva dni. Potom nemôžem spať asi týždeň. ​A to je po jednej návšteve.​ Áno, po jednej návšteve. Zjavne som citlivá osoba. Myslel som si, že si to len vymýšľam.​ Potom som začal hľadať, či to má nejaký vplyv. Hovoril som s Håkanom Enbomom a áno, určite má.​ Vidí množstvo takýchto pacientov. Ktorí sa objavili, keď začali stavať veterné parky. Vysvetlil mi ​prečo som dostal migrénu po meraní.​ Aj čo to znamená​ - táto citlivosť. 

 

*

Máte tieto príznaky? 

*

 

Áno, mám aj tinitus.​ Dobre, som taký človek. Jeden z mojich kolegov​ tiež, ktorý meria. Potom sú dvaja ďalší, ktorí merajú​, oni nie sú ovplyvnení. Toto sú presne tieto príznaky. ​Majú ich ľudia, ktorí žijú blízko veterných parkov.​ Hovorím s nimi. Majú rovnaké príznaky. Migrénu, bolesti hlavy.​Nemôžu spať. To je veľmi vážne. 

​A potom povie priemysel a jeho podporovatelia​ že je to nemožné. Že je to neškodné. Nemôže vám to uškodiť. Opierajú sa o merania: Je to pod 120 decibelov, tak nemôžete mať poškodenie sluchu. Ale nejde o poškodenie sluchu, o ktorom hovoríme. Ide o vplyv na mozog. 

Zvyknem to prirovnávať k svetlu.​ Vidíš svetlo. Čo je svetlo? Sú to elektromagnetické vlny. Čo sú röntgenové lúče? Čo sú mikrovlny? Čo je gama žiarenie? To sú tiež elektromagnetické vlny.​ Ale to, čo nazývaš svetlom, sú len určité frekvencie, ktoré nazývaš svetlom. 

Rovnako je to so zvukom.​ Počuješ určité frekvencie. Ale existujú frekvencie, ktoré nepočuješ. Sú nízke.​ To je infrazvuk. Potom sú vysoké ultrazvuky​, ktoré sa používajú v medicíne.​ Ale nie je to neškodné - len preto, že to nepočuješ. Röntgenové lúče sú tiež veľmi nebezpečné.​ Ale nevidíš ich. To je rovnaká analógia. Ale toto je vážne.

My sme ​začali s výstavbou na prelom​e tisícročí. Vtedy sme mali okolo 500 veterných elektrární v krajine. Teraz máme takmer 6000 veterných elektrární.​ Tieto stavby získali povolenia na výstavbu vďaka meraniam. Pomocou modelu Nord 2000, ktorý ukazuje, že veterné turbíny sa nachádzajú v určitom intervale. Keď ide o zvuk, ktorý by nemal byť škodlivý pre ľudí, hovoríme len o hluku. Tento hluk je meraný v jednotkách 40 dBA. Pri tomto meraní sa neberú do úvahy nízkofrekvenčné zvuky, ani infra​zvuky. Keď hovoríme o 40 dBA, nehovorí to nič o tom, ako ten zvuk vlastne znie. Môže to byť 40 dBA od veterného generátora.Môže to byť aj 40 dBA od klavíra. Aj keď to sú úplne odlišné zvuky. Pritom stále ide o 40 dBA. Hovoriť len o hladine dBA je skresľujúce. treba zohľadňovať  aj infra​zvuky a nízkofrekvenčné zvuky. Infra​zvuk prechádza priamo cez steny.​ To, čo sa deje, je že sa tieto zvuky dostávajú dovnútra. To isté platí o nízkofrekvenčných zvukoch. Ak máte rockový koncert kilometre ďaleko, počujete ten dunivý zvuk v spálni. To je nízkofrekvenčný zvuk.​ Ten je to, čo vniká do spální. A to je dôvod, prečo je to škodlivé. Infra​zvuk prechádza cez všetko.​ Nie je ​možné sa proti tomu chrániť. A napriek tomu to nepočujete. Napriek tomu sa na stránkach Naturskyddsföreningen dočítate, že infra​zvuk z veterných turbín nie​ je škodliv​ý pre ľudí. Odpoveď je: Nie je to pravda. Neexistujú žiadne jasné dôkazy.

Infra​zvuk sa označuj​e ako zvuk s frekvenciou pod 20 hertzov. Môže sa šíriť na veľké vzdialenosti. Tento zvuk je možné vnímať ako vibrácie. Nízkofrekvenčné zvuky môžu vzniknúť z prírodných zdrojov ako prúdiaci vzduch, voda, búrky, polárna žiara, ale aj z strojov, výbuchov alebo nadzvukových lietadiel.

Vedecké štúdie ukázali, že infra​zvuk z veterných turbín neved​ie ​"k poškodeniu sluchu v tradičnom zmysle​". Táto posledná veta je zaujímavá.​ Nedôjde k poškodeniu sluchu. Áno, to je pravda. Určite to nevedie k poškodeniu sluchu.​ To by muselo dosiahnuť obrovské úrovne. Ale to nie je to, o čom hovoríme. Ide o vplyv​ na mozog - ​ bolo preukázané, že to ovplyvňuje mozog. Bez toho, aby to bolo počuť. Nemusí ísť o tieto úrovne, aby došlo k poškodeniu sluchu.​Ovplyvňuje to mozog. 

Toto je neznalosť.​ Niekto sa o tomto výskume neinformoval. O výskume, ktorý skutočne existuje. Áno, je potrebné viac výskumu v tejto oblasti.​ V podstate hovorím to isté. Zriadiť vyšetr​ovanie a uskutočniť ho. Na prípad prieskumu o priemysle a skúmaní v tejto oblasti je zverejnená fínska štúdia z roku 2020. Myslím si, že to bolo financované fínskym štátom. Potom tvrdia, že nahrali infra​zvuk a prehrávajú ich v laboratóriu pre ľudí. Ale to vôbec nie je pravda.

Zakladali to na nejakom type merania. Ale napríklad pri Enherts, kde môžeme namerať až 110 decibelov, ​oni namerali 73 decibelov.

Môžem to porovnať. Keď vypnú vetrné turbíny, máme tam tiež infra​zvuk. Určite, z lesa napríklad. Keď ich vypnú, vidíme tam možno 78 decibelov pri Enherts. Keď ich zapnú, stúpne to na 97.​ Testovať 73 decibelov po dobu desiatich minút, to urobili na niekoľkých ľuďoch. A videli, že to nepočujú. Z toho vyvodili, že všetko vyzerá neškodne.​ A to je to, na čo sa odkazujú. 

Prepáčte, ale 73 decibelov? My sme namerali 110 tam, kde ľudia žijú. A nežijú tam len desať minút, žijú tam roky.

​Ich odpoveď je: Čo ste týmto dokázali? Nič. To je dôkaz, ktorý predkladáte. Pozrite, tu je ukázané, že to nie je nebezpečné.​ Akoby ste nepovedali nič. Sú to nesprávne úrovne. Nesprávne časové úrovne.​ Musíte to testovať na dlhú dobu, na správnych úrovniach. Musíte tiež zapojiť ľudí, ktorí sa v tom vyznajú. A to sa neurobilo.​Musíte mať ľudí, odborníkov, ktorí sa rozumejú mozgu, migréne a podobne. Títo ľudia musia byť súčasťou týchto štúdií. A to sa neurobilo. Nemôžete tiež vziať 20 ľudí. Možno potrebujete 1 000 ľudí. Niektorí z nich sú jasne citliví, ako ja.​ Zohnať týchto ľudí. Takže nič z toho nebolo spravené. Prečo si myslíte, že sa tomu nevenovalo pozornosť skôr? Je to len kvôli nedostatočným meracím metódam? Znie to skoro tak, že sa využíva švédska populácia na obrovský experiment bez toho, aby sa vedelo, aké to bude mať následky. Áno, určite. To sa deje. Vybrali si, že sa na to nebudú pozerať.​ Náznaky boli už dávno. Už pred 45 rokmi sa objavili tieto náznaky. Ľudia išli von a potvrdzovali to.​ Lekári ​to potvrdili. Ľudia sa tu necítili dobre. ​Z čoho to môže byť? Neboli si istí, ale to, čo videli, bol veľmi siln​ý infra​zvuk.​ Bolo tam veľa vibrácií aj v domoch. 

Jedna vec, ktorú sa zabúda v tejto diskusii, je tiež to, že keď sa pozriete na infra​zvuk z vetrnej turbíny, je to úplne iný typ zvuku ako zvuky z vĺn oceánu alebo vetra, ktorý fúka cez stromy. Sú to úplne rôzne typy zvukov. Vetrná turbína generuje malé výbuchy zakaždým, keď sa tieto lopatky otočia. Je to ako výbuch. Vytvára to pulzujúci infra​zvuk, ak to chceme technicky opísať.​ Zatiaľ čo bežný infra​zvuk z prírody, ​jeho širšie spektrum, je rovnomerný cez rôzne frekvencie.​ Je to úplne iný zvuk. A to je práve tá forma, ktorá je dôležitá. Je to neprirodzený zvuk, na k​torý nie sme prispôsobení.​Neochor​ieme z vetra alebo z vĺn oceánu - sme na to prispôsobení. Môžete namerať 80 decibelov infrazvuku z vĺn oceánu a nikto z toho neochorie. Ak vezmete infra​zvuk z vetrnej turbíny, vyzerá to úplne inak. To môže byť dôvod, prečo mozog nedokáže spracovať tento typ zvuku.​ 

 

Preklad Inka Kleštincová  

Upravila Iva Nedelská 

 

 

 

 

štúdia INSPQ – Národného inštitútu verejného zdravia Quebec

(na stiahnutie tu)
https://www.inspq.qc.ca/sites/default/files/publications/3296-effets-sante-bruit-
eoliennes-derangement-perturbations-sommeil.pdf

Preklad :
Táto štúdia sa zaoberá odpoveďou na nasledovnú otázku :
Aká je prevalencia vysoko rušivých vplyvov
a porúch spánku podľa výšky expozície,
nameranej alebo modelovanej, pre populáciu
žijúcu v blízkosti veterných turbín?

Tento článok analyzuje vedeckú a sivú literatúru o hluku veterných turbín
publikovanú od systematických prehľadov vykonaných WHO pre vypracovanie
smerníc pre environmentálny hluk pre európsky región (Svetová zdravotnícka
organizácia, 2018), konkrétne štúdie Guskiho a kol. (2017) o poruchách a Basner a
McGuire o poruchách spánku (2018). WHO spustila rôzne stratégie vyhľadávania
literatúry pre každý z výsledkov v oblasti zdravia a pohody (tabuľka 1), ktoré
pokrývali rôzne chronologické obdobia od približne 2000 do 2014-2015.
4 ZÁVER
V rámci prípravy na environmentálne vyhodnotenie projektov veternej energie a
možné vypočutia BAPE zverila MELCC mandát INSPQ s cieľom posúdiť vysoko
rušivé vplyvy a poruchy spánku spojené s hlukom veterných turbín. Tento mandát sa
zakladal na prehľade uverejnených písomností, od prehľadov vykonaných ako
súčasť práce WHO na vypracovaní svojich usmernení a na diskusii o rôznych
opatreniach na predchádzanie týmto dvom účinkom hluku (najmä na základe kritérií
WHO).
Uskutočnil sa naratívny prehľad typu syntézy znalostí, ktorý prevzal viacero
charakteristík zo systematických prehľadov aj rýchlych prehľadov, aby odpovedal na
výskumnú otázku: aká je prevalencia vysoko rušivých vplyvov a porúch spánku podľa
výšky expozície, nameranej alebo modelovanej, pre populáciu žijúcu v blízkosti
veterných turbín? Prehľad literatúry identifikoval deväť relevantných publikácií s
nízkym rizikom zaujatosti. Sedem článkov analyzovalo rušivé vplyvy a päť poruchy
spánku.
Vybrané a analyzované štúdie ukázali súvislosť medzi úrovňou vystavenia hluku z
veterných turbín a významným rušením spôsobeným hlukom. WHO (2018) vo svojich
usmerneniach podmienečne odporučila limit expozície 45 dBA Lden, aby sa

obmedzil počet ľudí výrazne rušených hlukom veterných turbín na menej ako 10 %.
Zdá sa, že vo vybraných nových štúdiách sa tento počet dosahuje na mierne nižších
úrovniach [zvuku]: 43,7 (40,3-47,1) dBA Ldn (Michaud a al., 2016c); 42,6 dBA Ldn
(Hongisto a al., 2017) et 44,5 (41,5-47,6) dBA Ldn (Haac a al., 2019). To isté platí
pre štúdie, ktoré nebolo možné zahrnúť do porovnania s usmerneniami WHO pre
určité metodologické rozdiely (Pawlaczyk-Luszczynska a al., 2018; Qu a Tsuchiya,
2021; Radun a al., 2019). Zatiaľ čo súvislosť medzi hladinou hluku veterných turbín a
významným rušením identifikovaným v štúdiách sa javí čoraz silnejšie, zostávajú tu
ďalšie neakustické faktory identifikované tými istými štúdiami, ktoré by tiež mali mať
vplyv na rušenie.
Výsledky vybraných štúdií o poruchách spánku zostávajú rôznorodé a neumožňujú
nám dospieť k záveru o súvislosti medzi vystavením hluku veternej turbíny a
poruchami spánku podľa rozsahu hladín zvuku (SPL) modelovaného vo väčšine
štúdií (približne ≤ 46 dBA). Naproti tomu zovšeobecnenie týchto zistení na iné
populácie alebo iné projekty zostáva neisté.
Napriek obmedzeniam tejto analýzy je možné vysloviť určité závery, aby sa predišlo
[nežiadúcim] zdravotným účinkom spojeným s hlukom veterných turbín.
4.1 Rušenie [rušivé vplyvy]
Kvalita dôkazov zostáva nízka, najmä kvôli vysokej variabilite podielu ľudí, ktorí sú v
rámci štúdií vystavení vysoko rušivým vplyvom v rámci jednotlivých štúdií, a malému
počtu vysoko kvalitných štúdií, ktoré dlhodobo skúmali túto tému:
• Na základe vybraných štúdií, aby sa obmedzil podiel ľudí vážne rušených hlukom
veterných turbín na 10 %, expozícia hluku by mala byť pravdepodobne medzi 40 až
45 dB Lden. Vzhľadom na výsledky pozorované v tejto štúdii a ťažkosti s ich
zovšeobecnením na iné populácie alebo iné projekty sa zdá, že podmienené
odporúčanie uvedené v usmerneniach WHO (45 dB Lden) je maximálnou expozičnou
hranicou [hluku], ktorá sa má použiť pre obmedzenie vysoko rušivých vplyvov pre
populácie žijúce v blízkosti veterných turbín.
• Podiel ľudí výrazne rušených hlukom veterných turbín ovplyvňujú okrem rôznych
akustických faktorov aj neakustické faktory (osobné alebo sociálne). Okrem
preventívnych opatrení na obmedzenie vystavenia hluku z veterných turbín, ktorý
spôsobuje významné pridružené rušenie, by sa mala zvážiť pôsobenie na
neakustické faktory (osobné alebo sociálne) 16 .
4.2 Poruchy spánku
• Výsledky rôznych analyzovaných štúdií, podobne ako tie, ktoré im predchádzali,
zostávajú rôznorodé, čo neumožňuje urobiť odporúčania na jednej alebo viacerých
úrovniach expozície [hluku] na obmedzenie možných účinkov na spánok.
• Vybrané a analyzované štúdie nám neumožňujú dospieť k záveru o prítomnosti
vplyvu na poruchy spánku spôsobené hlukom veterných turbín podľa modelovaných
hladín zvuku (SPL) 17 (približne ≤ 46 dBA pre väčšinu štúdií).
• Zovšeobecnenie tejto neprítomnosti vplyvu na poruchy spánku na iné populácie
alebo iné projekty zostáva neisté.
+
Pour cette analyse, la question de recherche est la suivante :

Quelle est la prévalence du fort dérangement et des perturbations du sommeil en
fonction du niveau d’exposition mesuré ou modélisé pour la population vivant à
proximité des éoliennes ?
Le présent document analyse la littérature scientifique et grise portant sur le bruit des
éoliennes publiée depuis les recensions systématiques des écrits réalisées par
l'OMS pour l'élaboration des Environmental Noise Guidelines for the European
Region (World Health Organization, 2018), soit les études de Guski et al. (2017)
portant sur le dérangement et celle de Basner et McGuire sur les perturbations du
sommeil (2018). Différentes stratégies de recherche documentaire ont été lancées
par l’OMS pour chacun des effets sur la santé et le bien-être (tableau 1), lesquelles
couvraient diverses périodes chronologiques allant environ de 2000 à 2014-2015.
4 CONCLUSION
En préparation pour l’évaluation environnementale de projets d’énergie éolienne et
des audiences possibles du BAPE, le MELCC a confié à l’INSPQ un mandat ayant
les objectifs d’évaluer le dérangement et les perturbations du sommeil associés au
bruit des éoliennes. Ce mandat reposait sur la recension des écrits publiés depuis les
recensions réalisées dans le cadre des travaux de l'OMS pour l'élaboration de leurs
lignes directrices et sur la discussion de différentes mesures pour prévenir ces deux
effets du bruit (notamment à partir des critères de l’OMS).
Une revue narrative de type synthèse des connaissances empruntant plusieurs
caractéristiques aux revues systématiques et aux revues rapides a été réalisée pour
répondre à la question de recherche : quelle est la prévalence du fort dérangement
et des perturbations du sommeil en fonction du niveau d’exposition au bruit des
éoliennes mesuré ou modélisé pour la population vivant à proximité des éoliennes ?
La recension documentaire a permis d’identifier neuf publications pertinentes dont le
risque de biais et d’applicabilité était faible. Sept documents ont analysé le
dérangement et cinq les perturbations du sommeil.
Les études retenues et analysées ont montré une association entre le niveau
d’exposition au bruit des éoliennes et le fort dérangement causé par le bruit. Dans
ses lignes directrices, l’OMS (2018) a recommandé de manière conditionnelle une
limite d’exposition de 45 dBA Lden afin de limiter la proportion des personnes
fortement dérangées par le bruit des éoliennes à moins de 10 %. Dans les nouvelles
études retenues, cette proportion semble atteinte à des niveaux un peu plus faibles :
43,7 (40,3-47,1) dBA Ldn (Michaud et al., 2016c); 42,6 dBA Ldn (Hongisto et al.,
2017) et 44,5 (41,5-47,6) dBA Ldn (Haac et al., 2019). Il en est de même pour les
études qui n’ont pu être intégrées dans une comparaison avec les lignes directrices
de l’OMS en raison de certaines différences méthodologiques (Pawlaczyk-
Luszczynska et al., 2018; Qu et Tsuchiya, 2021; Radun et al., 2019). Si l’association
entre le niveau de bruit des éoliennes et le fort dérangement identifié dans les études
apparaît de plus en plus robuste, il subsiste d’autres facteurs non acoustiques,
identifiés par ces mêmes études, qui exerceraient aussi une influence sur le
dérangement.
Les résultats des études retenues sur les perturbations du sommeil demeurent
hétérogènes et ne permettent pas de conclure à une association entre l’exposition au
bruit des éoliennes et les perturbations du sommeil selon l’étendue des niveaux
sonores (SPL) modélisés dans la plupart des études (environ ≤ 46 dBA). Par contre,
la généralisation de ces constats à d’autres populations ou à d’autres projets
demeure incertaine.

Malgré les limites de la présente analyse, il est toutefois possible de faire certains
constats pour prévenir les effets sur la santé associés au bruit des éoliennes.
4.1 Dérangement
La qualité de la preuve demeure faible, notamment en raison de la grande variabilité
dans la proportion des personnes fortement dérangées d’une étude à l’autre et du
faible nombre d’études de qualité et à long terme ayant étudié ce sujet :
• À partir des études retenues, pour limiter à 10 % la proportion de personnes
fortement dérangées par le bruit des éoliennes, l’exposition au bruit devrait
probablement se situer entre 40 et 45 dB Lden. Compte tenu des résultats observés
dans cette synthèse et des difficultés de les généraliser à d’autres populations ou à
d’autres projets, la recommandation conditionnelle formulée dans les lignes
directrices de l’OMS (45 dB Lden) semble être la limite d’exposition à appliquer pour
limiter le fort dérangement des populations vivant à proximité des éoliennes.
• En plus des divers facteurs acoustiques, des facteurs non acoustiques (personnels
ou sociaux) influencent la proportion de personnes fortement dérangée par le bruit
des éoliennes. En plus d’actions préventives pour limiter l’exposition au bruit des
éoliennes, causant un fort dérangement associé, la prise en compte d’intervention
sur des facteurs non acoustiques (personnels ou sociaux)16 devrait être considérée.
4.2 Perturbations du sommeil
• Les résultats des diverses études analysées, tout comme celles qui ont précédé,
restent hétérogènes, ce qui ne permet pas de formuler des recommandations sur un
ou des niveaux d’exposition pour limiter de possibles effets sur le sommeil.
• Les études retenues et analysées ne permettent pas de conclure à la présence
d’effet sur les perturbations du sommeil par le bruit des éoliennes selon les niveaux
sonores (SPL)17 modélisés (environ ≤ 46 dBA pour la plupart des études).
• La généralisation de cette absence d’effet sur les perturbations du sommeil à
d’autres populations ou à d’autres projets demeure incertaine.