VETERNÁ ENERGIA VO ŠVÉDSKU KOLABUJE – O MILIARDOVÝCH STRATÁCH - celý rozhovor

Christian Steinbeck, ekonóm a analytik trhu s elektrinou, vysvetľuje, prečo veterná energia vo Švédsku napriek expanzívnej výstavbe nevytvára zisk. Poukazuje na to, že veterné elektrárne dostávajú nízke ceny za svoju elektrinu kvôli nadprodukcii v čase vetra a technickým limitom prenosovej sústavy. Väčšina vetra fúka na severe, no spotreba je na juhu — medzi regiónmi vzniká cenový rozdiel. Situáciu zhoršuje aj to, že výstavba veterných elektrární prebieha na riziko samotných investorov, čo vedie k veľkým stratám a zvyšujúcej sa finančnej neistote.

Steinbeck zdôrazňuje, že samotné množstvo vyrobenej energie neznamená vyšší príjem a že decentralizovaná výroba elektriny pomocou vetra je nespoľahlivá. Náklady na záložnú kapacitu a sieťové pripojenie navyše nie sú vždy započítané do ceny vetra. Celkovo považuje ekonomiku veternej energie vo Švédsku za štrukturálne chybnú a tvrdí, že bez výrazných reforiem bude sektor trvalo stratový.

Veľmi rozsiahly rozhovor a analýza ekonomickej nerentability veternej energie vo Švédsku, ktorú predkladajú ekonómovia Christian Sandström a Christian Steinbeck. Kritizuje sa nielen ekonomická neudržateľnosť a závislosť od poveternostných podmienok, ale aj ekologické a systémové dôsledky masívneho rozvoja veternej energie, vrátane:

neefektívnej výroby elektriny (náklady prevyšujú príjmy),

nemožnosti skladovania prebytkov,

negatívnych cien elektriny počas nadprodukcie,

rozsiahlej závislosti na štátnych subvenciách a deformáciách trhu (elcertifikáty, platby za obmedzenie výroby),

krátkej životnosti turbín a problémov s recykláciou materiálov,

deštrukcie prírodného prostredia pre výstavbu veterných parkov,

a nakoniec aj mediálneho a politického „zabetónovania“ tejto cesty ako ideologicky správnej.

Steinbeck zdôrazňuje, že samotné množstvo vyrobenej energie neznamená vyšší príjem a že decentralizovaná výroba elektriny pomocou vetra je nespoľahlivá. 

Náklady na záložnú kapacitu a sieťové pripojenie navyše nie sú vždy započítané do ceny vetra. 

Celkovo považuje ekonomiku veternej energie vo Švédsku za štrukturálne chybnú a predpokladá, že bez výrazných reforiem bude sektor trvalo stratový.

Celý rozhovor je tu:

Christian Steinbeck: Veterná energia spôsobuje rozsiahle straty – je to švédska energetická katastrofa

Veterná energia spôsobuje rozsiahle straty a v skutočnosti znižuje hodnotu švédskej elektriny. Keď je jej dostatok, cena sa prepadne a elektrina sa nedá skladovať. V rozhovore s Christianom Steinbeckom, spoluautorom knihy Veterná energia – švédska energetická katastrofa, rozoberáme dôvody, prečo veterná energia nefunguje a aký má vplyv na švédsku spoločnosť. Steinbeck, dlhoročný švédsky podnikateľ, ktorý viedol rodinnú firmu a bol aktívny aj v nemeckej energetike, hovorí o tom, ako veterná energia ničí hodnotu, ekonomiku aj ekosystémy.

Christian Sandström a ja sme spojili sily, pretože sme obaja videli to isté: že veterná energia nefunguje.

Z ekonomického hľadiska spôsobuje rozsiahle straty. Priemerná cena elektriny za posledných desať rokov je nižšia ako výrobné náklady vetra. To znamená, že predávate za menej, než vás to stojí. A keď je vetra veľa, cena klesne dokonca do mínusu. V takýchto chvíľach sú elektrárne nútené platiť za to, že niekto ich elektrinu odoberie. To je úplne absurdné.

Ako je to možné?

Jednoducho: nedá sa skladovať. Keď fúka, veterné elektrárne vyrábajú veľké množstvo elektriny. Ale pretože neexistuje efektívny spôsob jej uskladnenia, musí sa okamžite spotrebovať alebo vyviezť – a keď ju nikto nechce, cena padá. Je to základná ekonomická chyba – vyrábate tovar, ktorý sa nedá predať so ziskom.

Hovorí sa, že veterná energia je lacná.

To je úplná lož. Cena, ktorú vidíte – napríklad 30-40 öre (švédskych centov) za kWh – nezahŕňa ani investičné náklady, ani straty spôsobené výkyvmi cien. Okrem toho je celý sektor umelo udržiavaný pri živote dotáciami, tzv. elcertifikátmi. Tie sa platia z peňazí spotrebiteľov. Bez nich by veterná energia okamžite skolabovala.

A keď nefúka?

Keď nefúka, veterné elektrárne nevyrábajú vôbec nič. Švédsko má zvyčajne dostatok vetra, ale občas ho nie je. A práve vtedy je problém. Musíme mať neustále záložné zdroje – jadro, vodnú energiu alebo dovoz. Veterná energia teda nemôže nahradiť ostatné zdroje, len ich dopĺňa, a často ich vytláča, keď je elektriny priveľa. Je to ako keby ste mali taxík, ktorý jazdí len niekedy – stále však musíte platiť vodiča a auto.

V knihe píšete, že veterná energia je ekonomická katastrofa. Prečo?

Pretože vytvára zápornú hodnotu. Predstavte si, že investujete 100 miliónov a za 20 rokov prevádzky nedostanete späť ani polovicu. Takto funguje veľká časť veterných parkov. A čo je ešte horšie: ak by sa dnes zastavili všetky nové investície do veternej energie, nikomu by to nechýbalo – elektriny by bolo stále dosť, možno aj viac, pretože by ju prestali vytláčať prebytky vetra.

A čo ekologický prínos?

To je ďalšia lož. Výstavba veterných parkov si vyžaduje ničenie prírody, výruby lesov, výstavbu ciest a betónových základov. Veterné turbíny obsahujú množstvo plastov a ťažko recyklovateľných materiálov. Po 15-20 rokoch končia ako odpad. Okrem toho narúšajú životné prostredie – hluk, blikajúce svetlá, zničené biotopy. Veterná energia je ekologická len na papieri.

Hovoríte, že veterná energia je dotovaná. Ako to funguje?

Veterné elektrárne dostávajú elcertifikáty – to sú obchodovateľné dotácie za „zelenú“ výrobu. Hodnota certifikátu sa pohybuje, ale v minulosti tvorila až tretinu príjmov. Okrem toho dostávajú prevádzkovatelia peniaze za tzv. reguláciu – keď je priveľa elektriny, platí sa im za to, že znížia výkon. Tieto peniaze idú od štátu alebo cez vyššie poplatky spotrebiteľov.

To znie ako biznis, ktorý funguje len na papieri.

Presne tak. V normálnej trhovej ekonomike by veterné elektrárne zbankrotovali. Lenže cez regulačné mechanizmy, štátne dotácie a umelé trhy sa udržujú nad vodou. Ale v skutočnosti ničia hodnotu – firmám, ktoré vyrábajú stabilnú elektrinu, klesajú tržby, pretože musia konkurovať s nestabilným vetrom.

Prečo sa potom veterná energia stále podporuje?

Z ideologických dôvodov. Politici chcú byť „zelení“, chcú ukázať, že robia niečo pre klímu. A keď už raz tento vlak vyrazil, je ťažké ho zastaviť. Obrovské investície, lobing, propaganda – všetko to spôsobuje, že verejnosť si myslí, že veterná energia je dobrá vec. Ale v skutočnosti je to bublina.

Existujú prípady, kde sa veterná energia naozaj oplatila?

Nie vo veľkom rozsahu. Niekedy môže byť výhodná v malých, izolovaných systémoch, napríklad na ostrovoch. Ale v sieti ako švédska, kde máme stabilnú a čistú vodnú a jadrovú energiu, veterná energia narúša rovnováhu a spôsobuje technické aj ekonomické problémy.

Aké sú dlhodobé dôsledky?

Stratíme energetickú sebestačnosť. Závisíme od počasia a od dovozu. Navyše riskujeme výpadky, keď bude príliš veterno alebo bezvetrie. Firmy nemôžu plánovať. A ak sa nepodarí nahradiť výpadok jadra a vodnej energie stabilnými zdrojmi, ohrozujeme celý priemysel.

Čo by ste odporučili?

Zastaviť nové investície do vetra. Prestať s dotáciami. Podporovať výskum a vývoj v oblasti skladovania energie, ale realisticky – bez ideologických okuliarov. A predovšetkým – obnoviť dôveru v jadrovú energiu, ktorá je spoľahlivá, ekologická a ekonomicky výhodná.

Preklad: Inka Klešt

incová

https://www.youtube.com/watch?v=Vc-ThdzIeLw&t=1256s