7 dní v kocke: Ľudia sa búria proti plánom na veterné elektrárne (Marker.sk)

Dnes o poplachu na ministerstve hospodárstva, ktoré zasypali tisíce protestných listov proti veterným elektrárňam; o drzých plánoch Američanov kontrolovať európske ropovody a plynovody; o tom, ako Izrael a Trump klamali o vojne v Iráne a o vstupe...

Prehľad začneme dobrou správou. Na ministerstve hospodárstva to vybuchlo. Denne ho zasypávajú tisíce protestných listov od ľudí, ktorých pobúrili plány na veterné parky (veterné elektrárne). Dôvod: ministerstvo potichu pretláča strategický dokument s názvom Akceleračné zóny pre veternú energiu v Slovenskej republike.

Nakoniec sa ukazuje, že potichu to nepôjde.

Proti plánom vlády a ministerstva sa mobilizuje široký odpor zdola. Búria sa obce, búria sa samosprávne kraje, vznikajú protestné petície. Tisíce ľudí píšu ministerstvu protestné maily a listy s jasným odkazom: veterné elektrárne nechcú. Konkrétne nechcú desiatky 266-metrov vysokých a hlučných veterných turbín v tesnej blízkosti obcí.

Je dobré, že ľudia sa nahlas búria proti vysoko sporným plánom, o ktorých mlčí aj vláda, aj médiá. Ide predsa o stovky veľkých ohyzdných stavieb, ktoré majú preukázateľne negatívny vplyv na zdravie ľudí a zvierat v okolí (mechanický hluk, aerodynamický hluk, infrazvuk, vibrácie).

Iste, niektoré petície to preháňajú, keď strašia, že veterné turbíny sa majú stavať na celom území Slovenska. Nie je to pravda. Celoslovenský rozsah má len „strategický dokument“, nie zóny pre zelenú veternú energetiku.

Návrh ráta s 35 zónami, ktoré by boli vhodné na veterné elektrárne. Problém je v tom, že všetky sú v tesnej blízkosti obcí. Slovensko je príliš malé a husto osídlené na to, aby tu mohli bez odporu vznikať rozsiahle veterné parky.

Ďalší problém je v tom, že veterné elektrárne nepresadzujú ani energetické podniky (pomer cena – výkon je príšerný), ani spoločnosť. Presadzuje ich Brusel – v rámci nanucovaných zelených projektov a obnoviteľných zdrojov. Smernica EÚ núti vlády, aby pripravovali plány na veterné parky alebo iné zelené projekty. Tlačí sa na to aj cez Plán obnovy (európske fondy). Veterné parky sa majú stavať z verejných peňazí. Teda na dlhy, ktoré budú splácať ešte naši vnuci. A výnosy – energetické a ekonomické – budú veľmi otázne.

Zelená energetika je papierovo pekná, no vo výsledku je vysoko predražená a ekonomicky stratová. Povedie akurát tak k vysokým verejným dlhom. K vysokým cenám elektriny. A k przneniu krajiny tonami betónu, plastu a kompozitu.

Na slovenskej strane presadzujú veternú energetiku dva úrady. Jedným je úrad vicepremiéra Tomáša Druckera (Hlas), ktorý komunikuje s eurokomisiou o plnení úloh. Druhým je ministerstvo hospodárstva Denisy Sakovej (Hlas), ktorá pracuje na „strategických dokumentoch“.

Ministerka Saková sa po vlne kritiky vyhovára, že nejde o nijaké konkrétne plány ani o rozhodnutia. Všetko je vraj len v rovine analýz, ktoré vyžaduje EÚ. Sú to len papiere, nie projekty. Predbežný prieskum, kde fúka, kde nefúka a kde by sa dalo uvažovať o veternej energetike…

Tvrdenia Sakovej sú ukážková polopravda. Iste, v tejto fáze nejde o rozhodnutia ani o záväzné plány vlády. Lenže práve po tomto prvom kroku má nasledovať druhý, realizačný. Koncepcia ráta s 35 lokalitami, kde by sa mali budovať desiatky 266-metrov vysokých turbín. Pre porovnanie, najvyššia budova v Bratislave má len 168 metrov (mrakodrap Eurovea Tower).

Štátne podniky už pripravujú projektovú fázu. A investori čakajú na príležitosť. Z ich pohľadu môže byť skvelá. Dostanú štátom (Úniou) dotované úvery v stovkách miliónov eur na výstavbu. A dostanú záruky odberu „zelenej energie“.

Našťastie, pilotné projekty sa veľmi rýchlo zasekli na verejnom odpore. Prispel k tomu minister životného prostredia Tomáš Taraba. Presadil zákon, ktorý vyžaduje, aby veterné parky odsúhlasili dotknuté obce a ich obyvatelia. Bez súhlasu samospráv alebo obyvateľov sa nebude nič stavať.

Samozrejme, platí to len dovtedy, kým nejaký progresívny komsomolec nepresadí zmenu zákona. Pod tlakom Bruselu. Prípadne len preto, že to poradia „demokrati“ z progresívnej tlače.

Politický tlak Bruselu na predražené zelené energie pripomína socialistické plánovanie. Vymyslí sa niečo, čo je príšerne neekonomické, vizuálne aj akusticky odporné, škodlivé pre verejné zdravie, záťažové pre životné prostredie. A čo nikto nechce. Vyfarbí sa to ako „zelená politika“. Presadí sa to politickým a ideologickým nátlakom. Zaplatí sa to na verejný dlh z Plánu obnovy pre štáty EÚ (stovky miliárd). A vysvetlí sa to energetickou bezpečnosťou, nezávislosťou, sebestačnosťou.

Rozdiel oproti ére reálneho socializmu je v tom, že na tom rozprávkovo zarobia súkromné banky a súkromní „investori“. Štát im zaplatí „investíciu“ a donúti obchodníkov s elektrinou, aby kupovali ich vysoko predražené produkty (nespoľahlivú a nerentabilnú veternú energiu).

Mimochodom, proti veternej a zelenej energetike už vystupujú aj také ikony progresívneho tábora ako Bill Gates alebo Larry Fink, riaditeľ investičnej skupiny BlackRock. Aj on už otočil. Vytriezvel.

Fink tvrdí, že tlak na investície do veterných parkov vedie ku globálnemu nedostatku energií. Pochopiteľne. Energetické koncerny neinvestujú do výnosných projektov, ale do hlúpych nazelenalých experimentov. Výsledkom je zaostávanie ponuky za dopytom. Teda nedostatok elektriny, čo trh rieši vysokými cenami.

Vráťme sa však na Slovensko. Druckera a Sakovú z Hlasu treba včas zastaviť. Lebo spoločnosť ich „predbežné projekty“ dôrazne odmieta.

Riešenia treba hľadať a podporovať tam, kde je Slovensko súčasť svetovej špičky: v jadrovej energetike. A pokiaľ ide o zelené projekty, tak vo vodných elektrárňach. Aj tam má Slovensko skúsenosti, výbornú technologickú kompetenciu a výsledky.

Trápenie s vetrami nechajme politrukom zo západnej periférie Európy...

Celý článok v bezpredplatiteľskej verzii si môžete pozrieť na stránke Marker.sk odkiaľ sme ho sem spokírovali, alebo priamo TU: Pôvodný článok