Nasledovné pripomineky už boli podané. Uverejňujeme ich sme len pre inšpiráciu k tým vašim. Vzor centrálnej pripomienky nájdete na tejto stránke v sekcii DOKUMENTY
Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky
Sekcia energetiky
Odbor energetickej a surovinovej politiky
Mlynské nivy 44/a 827 15 Bratislava
Vec: Stanovisko verejnosti k oznámeniu o strategickom dokumente, posudzovanému podľa zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov „Akceleračné zóny pre veternú energiu v Slovenskej republike“
Stanovisko č.1) „PRAVDEPODOBNÝ VPLYV...?“
V oznámení o strategickom dokumente na strane 4, bod 2) sa píše: „Strategický dokument sa pripravuje pre oblasť energetiky a životného prostredia, ktorý môže mať PRAVDEPODOBNE vplyv na životné prostredie... Naše stanovisko: Disponujeme závermi 256 vedeckých štúdií o negatívnom dopadne na životné prostredie, viac ako 800 linkami na ďalšie vedecké a odborné články a literatúru zo sveta – viď príloha č.1 (Kniha s názvom NEGATÍVNE ÚČINKY VETERNÝCH ELEKTRÁRNÍ – autori Ing.Daniel Máčovský a Ing.Katarína Ondrušová) Týmto ŽIADAME znalecké posudky k jednotlivým tvrdeniam o pravdepodobných vplyvoch na ľudské zdravie a životné prostredie (žiadame o ich presnú, konkrétnu špecifikáciu a rozsah), podložené skúsenosťami zo sveta s rovnakými elektrárňami na súši, čo sa týka POČTU, VÝŠKY A VÝKONU veterných turbín v blízkostí obydlí, vo vzdialenosti len 1.000 metrov od nich...
Stanovisko č.2) RED III. – iba odporúčací charakter
Rozporujeme bod 3.Hlavné ciele. Slovensko je na 2.mieste v rebríčku Európskych krajín s druhým najčistejším energetickým mixom. ŽIADNE nariadenie nemá ZÁVäZNÚ právnu hodnotu voči Slovenskej republike, ktorá by nám PRIKAZOVALA stavať veterné elektrárne. Samotný RED III. má len ODPORÚČACÍ charakter. Limity na podiel OZE máme ako krajina splnené, máme druhý najčistejší a nejekologickejší energetický mix v Európe.
Stanovisko č.3) OCHRANA OBYVATEĽSTVA
Rozporujeme bod 5) strana 7 – OCHRANA OBYVATEĽSTVA – Dodržiavanie vzdialenosti minimálne 1 km od chránených priestorov v obývaných oblastiach. V Rakúsku bol stanovený limit 1200 metrov pred 20 rokmi, kedy mali turbíny výšku 60 metrov a výkon 0,niečo MW. Plánované turbíny v akceleračných zónach majú mať výšky 199 – 269 metrov a výkony až 7 MW/kus. UVEDENÁ VZDIALENOSŤ PRE TAKÉTO PROJEKTY JE ABSOLÚTNE NEDOSTATOČNÁ, čo potvrdzuje
1.) POSUDOK slovenského profesora vibroakustiky Stanislava Žiarana (strana 6 – 10 prílohy č.1), ktorého záver je:
„Pre plánovanú výšku veterných turbín, a to 250 m až 270 m dosah infrazvukových a zvukových vĺn bude niekoľko kilometrov. Pri väčšom počte ako jedna turbína dochádza k interferencii infrazvukových a zvukových vĺn, čím sa ich energia zvyšuje viacej alebo menej, čo závisí od ich priestorového rozloženia.“
2.) ŠTÚDIA švédskeho profesora vibroakustiky s 20 ročnými skúsenosťami skúmania negatívnych účinkov veterných elektrární Kenna Mattssona (prílohe č.1 – strana 11 – 22), ktorého záver vypracovaný pre projekt Horná Kráľová Hájske (7-8 turbín) je: Ide o vysoké úrovne a vzhľadom na dostupné výskumy, ktoré jasne preukazujú vplyv na krvný tlak a mozog pri úrovniach infrazvuku okolo 90-95 dB, považujem umiestnenie tejto veternej farmy tak blízko Horná Kráľová - Hájske za vysoko nevhodné (ohrozujúce zdravie).
3. ) Stručná odborná správa – IARO (Medzinárodná organizácia pre výskum akustiky) SPRÁVA - Akustický vplyv veterných elektrární vypracovaná pre zámer VETERNÝ PARK DRAHOVCE (V prílohe č. 1 na strane 22 – 45) Nielenže vyššie a modernejšie veterné turbíny produkujú oveľa viac infrazvukovej energie, ale čím je veža vyššia, tým ďalej a silnejšie sa infrazvukové zložky šíria.
A) Vedci IARO vyzývajú lekársku komunitu, ktorú zamestnáva agentúra vlády SR zodpovedná za verejné zdravie, aby sa bližšie (a vedecky podložene) pozrela na vážne situácie, ktoré vznikajú v blízkosti veterných elektrární na celom svete.
B) Vedci IARO odporúčajú, aby sa výstavba veternej elektrárne v Drahovciach v súčasnej konfigurácii neschválila.
4.) str.45 – 46. prílohy č.1 - Najnovší výskum ukazuje, že nepriaznivé zdravotné účinky sa vyskytujú až do vzdialenosti 15 km
a čím sú turbíny väčšie, tým horšie sú ich účinky.
Podľa slov Dr. Christophera Hanninga: „Jediné zmiernenie hluku z veterných turbín je umiestniť dostatočne ďaleko turbíny od ľudských obydlí.“
Výsledky výskumov stoviek odborníkov – austrálskeho federálneho vyšetrovania, francúzskych súdov, nemeckých a anglických doktorov, portugalskej profesorky, fínskeho predsedu združenia pre environmentálne zdravie a ďalších a ďalších s vážnymi zdravotnými dôsledkami na obyvateľstvo (súčasť životného prostredia) sú na stranách 44 – 182 prílohy č.1)
Z UVEDENÝCH SKUTOČNOSTÍ V STANOVISKU 3 VYPLÝVA, ŽE DANÝM PROJEKTOM MôŽE PRÍSŤ K OHROZENIU VEREJNÉHO ZDRAVIA NIEKOĹKO STOVIEK TISÍC OBYVATEĽOV!!!!!
Stanovisko č.4) BIODIVERZITA
Rozporujeme bod 3 – Údaje o priamych a nepriamych vplyvoch na životné prostredie a bod III./1 Požiadavky na vstupy – odsek BIODIVERZITA, kde sa uvádza: Na výstavbu a PREVÁDZKU budúcich VTE, nebudú využívané vstupy, ktoré by ovplyvňovali biologickú rozmanitosť (biodiverzitu) V prílohe č.1 uvádzame na stranách 209 – 269 viac ako 400 linkov na vedecké a odborné správy negatívnych dopadov projektov veterných elektrární zo sveta na BIODIVERZITU!!! Z nich vyberáme: V Rakúsku klesol počet druhov vtákov za posledných 20 rokov o 47,4 %!!!
Stanovisko č.5) ÚČINKY INFRAZVUKU
Rozporujeme bod III./4 – Vplyv na zdravotný stav obyvateľstva – odstavec Účinky infrazvuku, kde sa uvádza: Neexistujú žiadne náznaky, že by nízkofrekvenčná zložka mala na obyvateľov iné účinky, ako bežný zvuk, ani že by infrazvuk pod prahom počuteľnosti mohol mať nejaké účinky...
V prílohe č.1 sú desiatky štúdií vedcov, odborníkov a doktorov z celého sveta, ktorý svojimi štúdiami, posudkami a odbornými článkami dokumentujú opak. Sú uvedené chronologicky za sebou na stranách s číslami 5 – 182. Tvrdenie v návrhu strategického dokumentu považujeme za NEDOSTATOČN, ZAVÁDZAJÚCE, takmer s charakterom ako KLAMLIVÉ A ZAVÁDZAJÚCE.
Stanovisko č.6) PROCESNÉ NEDOSTATKY
Predložený dokument nespĺňa zákonné normy a predpisy. Je to akýsi komplot niečoho neúplného, čo si v mnohých ohľadoch odporuje, alebo nedáva zmysel.
A) V kolonke „Dotknutá obec“ figuruje „Slovenská republika.“ Toto samotné je porušením zákona 24/2006 Zb., kde sa obcou rozumie konkrétne územie katastra obce. NIE CELÉHO ŠTÁTU!!! Okrem iného je obec so svojimi právami, kompetenciami a povinnosťami definovaná v Zákone 369/1990 Zb. o obecnom zriadení. Obec je právnická osoba, ktorá má pridelené IČO. MÁ SLOVENSKÁ REPUBLIKA IČO?
B) Pre posúdenie na vplyv konkrétneho územia CHÝBAJÚ MAPOVÉ ŠTÚDIE. Ako sa má dotknutá verejnosť vyjadrovať k strategickému dokumentu, ktorý vytvára rámec pre ďalšie urýchlené a zjednodušené konania, keď nie sú presne špecifikované konkrétne lokality?
C) Oznámenie o strategickom dokumente by malo obsahovať aj samotný strategický dokument. NEMOŽNO OTVORIŤ KONANIE „SEA“ pre posúdenie STRATEGICKÉHO DOKUMENTU bez samotného strategického dokumentu. TAKÉTO PODANIE POVAŹUJEME ZA NEPLATNÉ!
D) Chýbajú GRAFICKÉ PRÍLOHY pre konkrétne ÚZEMIA. AKO SA UŹ MôŽU VYKONÁVAŤ MERANIA (veternosti, hlukové štúdie merané nulový variant...) a MONITORING (výskytu vtáctva, ohrozených druhov, chránených pôd, vôd...), keď ešte nie sú vytipované územia??? Ak sú, tak prečo neboli v dokumente zverejnené? Ako sa má dotknutá verejnosť vyjadriť k niečomu, čo nieje špecifikované, pritom je to už dávno určené? Či celé merania a monitoring, ktorý spravidla pri menších projektoch trvá min.1 rok, občas aj viac rokov, sa potom urobí za týždeň?
E) Kapitola B.2 - Dáva si za cieľ – „jasné posúdenie a identifikácia každej jednotlivej AZ podľa stanovených kritérií“ O aké KONKRÉTNE kritériá ide? Ako sa môže niečo posudzovať, keď nie sú stanovené a oznámené jasné kritériá?
F) Napr. Kapitola 4. Obsah (osnova). Podkapitola B.1 Cieľ strategického dokumentu: Stanovenie cieľov strategického dokumentu s ohľadom na potreby rozvoja obnoviteľných zdrojov energie v SR. Táto veta nemá zmysel. Naša poznámka: Ako môže byť cieľom strategického dokumentu stanovenie cieľov strategického dokumentu? Cieľ v kapitole B.1 si odporuje s kapitolou 3, kde sú stanovené ciele.
G) Technické a prevádzkové limity – žiadame doplniť ochranné pásma všetkých prvkov technickej a dopravnej infraštruktúry (ochranné pásma z hľadiska dopravy, ropovod, plynovody, iné strategické siete....) Medzi limitmi by mali byť tiež zahrnuté: migračné koridory veľkých šeliem v rámci národného a cezhraničného kontextu.
H) Dokument uvádza v podkapitole zoznam vylučujúcich parametrov pre umiestnenie akceleračných zón. Medzi vylučujúce parametre neboli zahrnuté viaceré dôležité predmety ochrany vyplývajúce zo zákonov (ich neakceptovanie je porušenie príslušných zákonov), chýbajúce žiadame do oznámenia doplniť nakoľko ich ochrana je jasne definovaná v zákonoch a nemožno ju opomenúť ani v Oznámení: Žiadame, aby variant zohľadňoval všetky chýbajúce limity vychádzajúce z územnej ochrany podľa zákonov ako sú:
- komplexný priemet územnej ochrany podľa zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny
– národná sústava chránených území: Národné parky (NP), Chránené krajinné oblasti (CHKO), Prírodné parky, Chránený areál (CHA), Prírodná rezervácia (PR), Prírodná pamiatka (PP), Chránený krajinný prvok (CHKP) Obecné chránené územie (OCHÚ) a ich ochranné pásma, Európska sústava chránených území Natura 2000, Sústava chránených vtáčích území
– Chránené vtáčie územie (CHVÚ), Územie európskeho významu (ÚEV), Sústava území európskeho významu, Lokality vyhlásené podľa medzinárodných dohovorov to sú: mokrade medzinárodného významu (14 tzv. Ramsarských lokalít), lokality svetového prírodného dedičstva UNESCO (2 nominácie s viacerými lokalitami), biosférické rezervácie (4 lokality), lokality s udeleným Diplomom Rady Európy (2 lokality), významné podzemné lokality pre netopiere v Európe (83 lokalít).
- Komplexný priemet ochrany lesných pozemkov podľa zákona č. 326/2005 Z. z. o lesoch
– kategórie lesov (ochranné lesy, lesy osobitného určenia),
- Komplexný priemet ochrany poľnohospodárskej pôdy podľa zákona č. 220/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov, v znení zákona č. 82/2025 Z. z. – ochrana najkvalitnejšej poľnohospodárskej pôdy – chránené pôdy BPEJ by mali byť tiež vylučujúcim parametrom.
- Komplexný priemet ochrany vôd podľa zákona č. 364/2004 Z. z. (vodný zákon)
– o Chránené oblasti určené pre odber pitnej vody (Ochranné pásma vodárenských zdrojov, Povodia vodárenských tokov, Chránené vodohospodárske oblasti),
-o Chránené oblasti určené na rekreáciu vrátane vôd vhodných na kúpanie (vody na rekreáciu nie sú v SR osobitne definované a vymedzené),
-o Chránené oblasti citlivé na živiny (Citlivé oblasti a Zraniteľné oblasti),
-o Chránené územia európskej sústavy chránených území (Natura 2000) vyhlásených podľa smernice 92/43/EHS78 a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/147/ES
-o ochrane voľne žijúceho vtáctva, národnej sústavy chránených území a území medzinárodného významu (vrátane mokradí),
A tiež: Chránené oblasti určené pre odber pitnej vody Predmetom ochrany sú vodárenské zdroje. Podľa § 7 zákona č. 364/2004 Z. z. o vodách v znení neskorších predpisov a to:
- o ochranné pásma vodárenských zdrojov – v zmysle § 32 zákona č. 364/2004 Z. z.
- o vodách v znení neskorších predpisov sú určené rozhodnutím orgánu štátnej vodnej správy na základe záväzného posudku orgánu na ochranu zdravia, s cieľom zabezpečiť ochranu výdatnosti, kvality a zdravotnej bezchybnosti vody vo vodárenskom zdroji
- o povodia vodárenských tokov - v SR je vyhlásených 102 vodárenských tokov, ktoré sa využívajú ako vodárenský zdroj alebo sa môžu využívať ako vodárenské zdroje na odber pitnej vody, ich zoznam je uvedený vo vyhláške MŽP SR č. 211/2005 Z. z., ktorou sa ustanovuje zoznam vodohospodársky významných vodných tokov a vodárenských vodných tokov
- o chránené vodohospodárske oblasti (CHVO) – v SR je vyhlásených 10 CHVO, ktoré sú vymedzené v zmysle § 2 zákona č.305/2018 Z.z.
- o chránených oblastiach prirodzenej akumulácie vôd a o zmene a doplnení niektorých zákonov
- priemet ochrany prírodných liečivých zdrojov a kúpeľných miest podľa zákona č. 538/2005 Z. z.
– prírodné liečivé zdroje a prírodné minerálne zdroje,- kompletný priemet ochrany a využitia nerastného bohatstva podľa zákona č. 44/1988 Zb.(banský zákon)
– chránené ložiskové územia
- Komplexný priemet ochrany pamiatok podľa zákona č. 49/2002 Z.z. - o ochrane pamiatkového fondu (NKP, pamiatkové rezervácie, pamiatkové zóny a ich ochranné pásma, ochrana charakteristického vzhľadu krajiny, krajinný ráz)
Stanovisko 7) ČASOVÝ HARMONOGRAM
Máme za to, že vecný a časový harmonogram prípravy a schvaľovania JE ABSOLÚTNE NEDOSTATOČNÝ!!!
Fáza 1: vzhľadom na vážnosť problematiky je Fáza1 nedostatočne časovo nadimenzovaná. TAKÝTO ROZSAH INVESTÍCIÍ S TAKÝMTO VEĹKÝM VPLYVOM na žuivotné prostredie SI VYŽADUJE MINIMÁLNE OBSIAHLU CELOSPOLOĆENSKÚ, ODBORNÚ DISKUSIU!!!
Fáza 2: ak má byť TAK ZÁVAŹNÝ STRATEGICKÝ PROJEKT S TAK VÁŽNYM DOPADOM NA KRAJINU, VŠETKY ZLOŽKY PRÍRODY A ČLOVEKA V NEJ hotový a predložený na schválenie v auguste 2026, ako je možné, že sa objaví v Centrálnom informačnom systéme EIA/SEA až 28.4.2026?
Stanovisko č.8 – Rentabilita projektu.
V prílohe č.1 na stranách 354 – 373 uvádzame zoznam KRACHUJÚCICH POPREDNÝCH VETERNÝCH ELEKTRÁRNÍ V EURÓPE A VO SVETE! Vzhľadom k tomu, že sa projekt má financovať z PLÁNU OBNOVY (čo je pôžička štátu) Žiadame ZNALECKÝ POSUDOK a odbornú verejnú diskusiu na skutočnú RENTABILITU PROJEKTOV VETERNÝCH ELEKTRÁRNÍ (pri nedostatočnej veternosti na Slovensku v primere 5-8 m/s, pričom ideálna pre tieto turbíny je 10 – 16 m/s, vypočítanú bez dotácií!!!)
ZÁVER: Na základe uvedeného žiadame o ZAMIETNUTIE uvedeného strategického dokumentu, resp. prijatie NULOVÉHO VARIANTU zo strany 6, bodu 5 – teda stav BEZ PRIJATIA STRATEGICKÉHO DOKUMENTU.
Predmetné stanoviská uplatňujeme v súlade so zákonom č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie v platnom znení si ako dotknutá verejnosť týmto dovoľujem podať nasledovné stanovisko: Vyjadrujem zásadný nesúhlas s plánovaným zámerom a pripravovaným strategickým dokumentom „Akceleračné zóny pre veternú energiu v Slovenskej republike“.
Právny základ týchto stanovísk * čl. 44 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky – právo na priaznivé životné prostredie, * čl. 45 Ústavy Slovenskej republiky – právo na informácie o životnom prostredí, * zákona č. 24/2006 Z. z. (SEA), * zákona č. 17/1992 Zb. o životnom prostredí, * zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny, * Aarhuský dohovor, * Európsky dohovor o krajine, * čl. 191 Zmluva o fungovaní Európskej únie (princíp predbežnej opatrnosti), * smernice 2001/42/ES a 92/43/EHS, vrátane judikatúry Waddenzee case C-127/02.
V Bratislave dňa 11.05.2026 ..............................................................
Ing. Daniel Máčovský
Predseda združenia
Nasledovné pripomienky sme dostali od pána Mariána Kolarova
____________________________________________________________
Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky
Sekcia energetiky
Odbor energetickej a surovinovej politiky
Mlynské nivy 44/a
827 15 Bratislava 212
Vec: Stanovisko dotknutej verejnosti k strategickému dokumentu „Akceleračné zóny pre veternú energiu v Slovenskej republike”
Ako dotknutá verejnosť týmto vyjadrujem zásadný nesúhlas s plánovaným zámerom a pripravovaným strategickým dokumentom „Akceleračné zóny pre veternú energiu v Slovenskej republike.“ Tento nesúhlas odôvodňujem zásadnými rozpormi a nedostatkami v predkladanom dokumente.
I. Rozpor s platnou legislatívou SR
Proces strategického environmentálneho posudzovania (SEA) pre strategický dokument „Akceleračné zóny pre Veternú energiu v Slovenskej republike“ sa skladá zo 6ich krokov, pričom každého z nich sa zúčastňujú viacerí účastníci. V popise krokov nájdeme, ako postupovať v jednotlivých fázach procesu, aké sú zákonom stanovené lehoty procesu či aké sú práva a povinnosti zodpovedných subjektov. Hlavným účastníkom tohto procesu je dotknutá obec. V procese SAE pre „Akceleračné zóny pre Veternú energiu v Slovenskej republike“ je uvedená
ako dotknutá obec Slovenská republika. Čo je obec, aké má kompetencie, práva a povinnosti upravuje Zákon 369/1990 Zb. o obecnom zriadení.
Obec je právnická osoba, má pridelené IČO.Otázka: Kedy sa Slovenská republika stala obcou? Je to právnická osoba? Má pridelené IČO?
2. Rozpor s Plánom obnovy a odolnosti pre SR
Plán obnovy má svoj filozofický rámec, sleduje jasne definované ciele a určuje ako ich naplniť. Hlavné ciele reforiem a investícií z plánu obnovy v oblasti zelenej transformácie (Zelená ekonomika) je dosiahnutie uhlíkovej neutrality v Európskej únii do roku 2050 a redukciu skleníkových plynov do roku 2030 znížením emisií v priemysle. Zároveň musí byť realizácia týchto cieľov v súlade so zásadou „výrazne nenarušiť.“
V rámci zelenej transformácie sú v Pláne obnovy jasne definované ciele na ochranu životného prostredia a enviromentálne opatrenia ako túto ochranu zabezpečiť Keď sa bližšie pozrieme na KOMPONENT 1: Obnoviteľné zdroje energie a energetická infraštruktúra, tak sa v ňom spomínajú OZE ale v celej kapitole, explicitne, nenájdete ani zmienku o veterných elektrárňach a veternej energii. Tvorcovia tohto plánu totiž koncepčne zosúladili napĺňanie cieľov uhlíkovej neutrality s mechanizmom výrazne nenarušiť, ktoré vyplývajú zo špecifického energetického mixu Slovenska a jedinečnosti prírodných podmienok a biodiverzity. V zmysle nariadenia (EÚ) 2021/241 sa v rámci mechanizmu podporujú len tie
opatrenia, ktoré dodržiavajú zásadu „výrazne nenarušiť“. Žiadne opatrenie na vykonávanie reforiem a implementáciu investícií, ktoré plán obnovy a
odolnosti obsahuje, nemôže výrazne narušiť environmentálne ciele v zmysle článku 17 nariadenia (EÚ) 2020/852 o výraznom narušení plnenia
environmentálnych cieľov. V súčasnosti má Slovensko najviac „nízkouhlíkovú“ elektroenergetiku v EÚ. Nízkouhlíkové zdroje výroby elektrickej energie tvoria približne 85 % výroby elektriny, Takže Slovensko sa zo všetkých krajín EÚ najviac priblížilo k základnému cieľu uhlíkovej neutrality.
Zároveň Slovensko so svojou energetickou politikou, realizáciou opatrení obsiahnutých v Pláne obnovy, napĺňa aj enviromentálne ciele - biodiverzita.
Národný index biodiverzity Slovenska je najvyšší v EÚ s hodnotou 0,589. Zaznamenávame aj dlhodobú odolnosť ekosystémov v krajine ako
reakciu na zmeny klímy.Najväčší podiel na uhlíkovej neutralite výroby elektrickej energie na Slovensku má jadro, ktoré sa v nových plánoch Európskej komisie stáva strategickým prvkom energetickej nezávislosti a bezpečnosti dodávok. Predsedníčka EK Von der Leyenová vystúpila v marci 2026 na Európskom jadrovom samite v Paríži a uviedla, že EÚ by sa mala sústrediť na kombináciu jadrovej a obnoviteľnej energie, ktoré
poskytujú domáce a nízkouhlíkové zdroje. Jadrovú energiu využívame na Slovensku od roku 1972. 55 rokov je dostatočný čas na to, aby sme mohli konštatovať, že vplyv tohto nízkouhlíkového zdroja elektrickej energie nemá negatívny vplyv na biodiverzitu a životné prostredie našej krajiny.
2.1 Ako si Slovensko stojí v Európe z pohľadu elektroenergetiky?
2.1.1 Stabilita a sebestačnosť: veľmi dobrá
Slovensko má:
vysoký podiel stabilných zdrojov,
nízku závislosť od počasia,
relatívne stabilné ceny výroby,
dobrú energetickú bezpečnosť.
2.1.2 V Európe patria medzi najstabilnejšie energetické mixy:
Slovensko,
Francúzsko,
Švédsko,
Fínsko.
2.1.3 Nízke emisie CO₂: veľmi dobré
Slovenská výroba elektriny patrí medzi najmenej emisné v EÚ.
Dôvod:
~61 % jadro,
~17 % voda,
minimum uhlia.
To je výrazne lepšie než: má Poľsko, či Česko, alebo Nemecko (kvôli uhliu a plynu).
2.1.4 Kvalita siete a spoľahlivosť: nadpriemer EÚ
Slovenská elektrická sústava:
patrí medzi veľmi stabilné, má nízky počet blackoutov, je silno prepojená so strednou Európou.
Výhody:
jadrové zdroje, silné prenosové vedenia, dobré prepojenie na: Česko, Rakúsko, Maďarsko, Poľsko.
2.1.5 V čom spočíva rozpor strategického dokumentu „Akceleračné zóny pre veternú energiu v Slovenskej republike” s Plánom obnovy?
V úvode dokumentu „Akceleračné zóny pre veternú energiu v Slovenskej republike” je uvedené, citujem: „Téma obnoviteľných zdrojov energie (OZE) a potreba diverzifikácie energetických zdrojov sa v súčasnosti stáva stále dôležitejšou. Potreba diverzifikácie od fosílnych palív plynie z
medzinárodných záväzkov a snahy postupne dosiahnuť uhlíkovú neutralitu, ako aj z potreby energetickej stability a zníženia závislosti.“
Alebo ďalej v úvode sa konštatuje, citujem: „Metodika rozoberá problematiku rozvoja veternej energie v SR a samotnú prípravu akceleračnej zóny
potrebnú na jej uľahčený a zrýchlený rozvoj. Veterná energia predstavuje jeden z kľúčových spôsobov v prechode od fosílnych palív k OZE a na
zabezpečenie energetickej bezpečnosti. V porovnaní s fosílnymi palivami predstavuje udržateľnejšiu alternatívu, ktorá šetrí životné prostredie.“
A tu je zásadný rozpor tohoto dokumentu a reálnym stavom energetických zdrojov na Slovensku a Plánom obnovy. Strategický dokument rieši prechod od fosílnych palív k OZE. Ešte raz, tento dokument rieši prechod fosílnych palív k OZE a nie prechod jadrovej energetiky k OZE!!!
A taktiež upozorňujem, že tento strategický dokument zamieňa náhradu fosílnych palív v priemysle a výrobných procesoch, doprave a v
energetickej hospodárnosti budov za náhradu fosílnych palív pri výrobe elektrickej energie. V LAPITOLE 1 Plánu obnovy sú zdroje emisií skleníkových plynov jasne štruktúrované:
1. Citujem pasáž o výrobe elektrickej energie: „Investície do podpory výstavby nových kapacít obnoviteľných zdrojov energií (OZE) a
modernizácie existujúcich zariadení vyrábajúcich elektrinu z OZE v celkovom objeme 220 MW inštalovaného výkonu prispejú k znižovaniu
uhlíkovej náročnosti energetiky a podporia dosiahnutie EÚ cieľa na úrovni 32% podielu OZE na konečnej spotrebe energie do roku 2030.“- 2. V ďaľšej časti textu rieši Plán priemysel, citujem: Jedným z hlavných cieľov Slovenskej republiky pri transformácii ekonomiky na nízkouhlíkovú je zníženie emisií skleníkových plynov z priemyselnej výroby a
priemyselných procesov.“ - Potom tu máme odstavec kde Plán obnovy samostatne rieši uhlíkové emisie v doprave, citujem: „Reformami v oblasti strategického plánovania
dopravnej infraštruktúry a nadväzujúcimi investíciami do ekologickej dopravy, najmä do rekonštrukcie vyše 69 km železníc, dispečerizácie vyše
100 km železníc a výstavby 200 km novej cyklodopravnej infraštruktúry, sa vytvorí čistejší, inteligentnejší, bezpečnejší a efektívnejší dopravný sektor. Prostredníctvom opatrení v pláne obnovy sa zvýši podiel ekologických foriem dopravy na celkovej deľbe prepravnej práce a zvýši sa aj objem prepraveného tovaru v ekologickejšej intermodálnej doprave, čím sa významne zníži produkcia CO2 v sektore dopravy, ktorý patrí
k sektorom s najvyšším rastom emisií. - A veľkú pozornosť Plán obnovy venuje aj energetickú hospodárnosť budov, citujem: „Energetickú hospodárnosť, kvalitu ovzdušia a adaptáciu na zmenu klímy zvýši výstavba nových úsporných verejných budov nemocníc a škôl a obnova existujúcich budov vo verejnom aj
súkromnom vlastníctve, vrátane 30 - tisíc rodinných domov, s dôrazom na zlepšenie tepelnoizolačných vlastností, výmenu neefektívnych zdrojov tepla a teplej vody a aplikáciu adaptačných opatrení na zmenu klímy. Na záver tejto kapitoly pár poznámok k situácii v EÚ.
A keď sme už pri tých fosílnych palivách a emisiách skleníkových plynov.. Čo také Poľsko, kde tvoria fosílne palivá 70% energetického mixu a
veterné elektrárne majú 15% podiel. Alebo Nemecko, kde tvoria fosílne palivá 36% a veterné elektrárne majú 15% podiel energetického mixu. A aká kvalitatívna úroveň biodiverzity je v týchto krajinách?
Otázka1: Rieši strategický dokument „Akceleračné zóny pre veternú energiu v Slovenskej republike” náhradu fosílnych palív pri výrobe elektrickej energie, výrobou elektrickej energie Veternými elektrárňami?
Otázka2: Ktorá z krajín EÚ – Slovensko, Poľsko, Nemecko, má najnižšiu emisiu skleníkových plynov pri výrobe elektrickej energie?
3. Rozpor s plánom REPowerEÚ
V strategickom dokumente „Akceleračné zóny pre veternú energiu v Slovenskej republike” je okrem iného uvedené, citujem: „Metodika pre rozvoj
veternej energetiky v Slovenskej republike – príprava akceleračných zón vhodných na rozvoj veternej energie vzniká v rámci implementácie
Komponentu 19 Plánu obnovy a odolnosti SR, na základe plánu REPowerEU.“ Ďalej sú v texte uvedené základné ciele plánu REPowerEÚ, citujem: „V nadväznosti na ruskú agresiu na Ukrajine a jej dopady na energetický sektor, Európska Komisia predstavila iniciatívu REPowerEU
s cieľom podporiť intenzívnejšiu výstavbu OZE, zvýšiť energetické úspory a diverzifikovať dodávky energetických komodít. „Potreba zelenej elektrickej energie v rámci SR neustále rastie a je spojená s mnohými dôvodmi. Slovensko je v súčasnosti závislé od dovozu hlavných energetických komodít, ako je ropa a zemný plyn a práve využitie zelenej energie by mohlo dopomôcť k zníženiu závislosti od dovozu fosílnych palív.“ Citujem z dokumentu REPowerEU: „Čo je plán REPowerEU? Útočná vojna Ruska proti Ukrajine má na túto krajinu ničivý vplyv. Vážne ovplyvnila aj
hospodárstvo a spoločnosť EÚ. Lídri EÚ sa v marci 2022 dohodli, že postupne odstránia závislosť EÚ od dovozu ruského plynu, ropy a uhlia, a to:
rýchlejším znížením celkovej závislosti od fosílnych palív
diverzifikáciou dodávok a trás
ďalším rozvojom trhu EÚ s vodíkom
urýchlením rozvoja obnoviteľných zdrojov energie
zdokonalením prepojenia európskych elektrických a plynárenských sietí
posilnením plánovania EÚ pre prípad nepredvídaných udalostí v záujme bezpečnosti dodávok
zlepšením energetickej účinnosti a podporou obehového prístupu Keď si spojíme základné ciele uvedené v strategickom dokumente
„Akceleračné zóny pre veternú energiu v Slovenskej republike” s plánom REPowerEU, tak môžeme konštatovať, že hlavným dôvodom výstavby
veterných parkov na Slovensku v zrýchlenom režime je odstrihnutie sa od dovozu plynu a ropy z Ruska a ich následné využívanie, resp. ich derivátov, ako paliva pri výrobu elektrickej energie. Urýchlená výstavba veterných parkov a ich výrobná kapacita a produkcia elektrickej energie má tak nahradiť energetické zariadenia - elektrárne, ktoré vyrábajú elektrickú energiu z ruského plynu a derivátov ruskej ropy.
3.1 A tu je zase zásadný rozpor medzi cieľmi plánu REPowerEU a výstavbou Veterných parkov na Slovensku.
3.1.1 Veterné elektrárne majú ako OZE nahradiť výrobu elektrickej energie z fosílnych palív a hlavne sa pri výrobe elektrickej energie odstrihnúť od plynu a ropy s Ruska. Avšak Slovenská republika má 85% kapacít výroby elektrickej energie nízkouhlíkovej a nezávislej od Ruského plynu a ropy.
3.1.2 Všetok ruský plyn a ropa dovážané na Slovensko sa spotrebuje v priemyselných podnikoch, priemyselných výrobných procesoch,
doprave a domácnostiach pri vykurovaní a bežnej domácej spotrebe tak, ako je to uvedené v KAPITOLE1 Plánu obnovy.
3.1.3 Veterné elektrárne vyrábajú elektrickú energiu (neprodukujú plyn a ropu). Slovensko má najnižšu emisiu skleníkových plynov z výroby elektrickej energie. Slovensko má dostatok elektrickej energie pre vlastnú spotrebu. Slovensko elektrickú energiu exportuje.
3.1.4 Z tohoto hľadiska je absolútne neefektívna investícia do veterných parkov, pretože na Slovensku máme nízkouhlíkovú
elektrickú energiu a výstavba veterných elektrární nijakým spôsobom nepomáha odstrihnúť sa od dovozu nielen ruského plynu a ropy, ktoré sa
spotrebujú v priemysle, doprave, vykurovaní a domácnostiach. Slovensko je najviac plynofikovaná krajina v rámci EÚ. Veterné elektrárne nám z týchto dôvodov nepomôžu odstrihnúť sa od ropy a plynu dovezených z ktoréhokoľvek kúta sveta.Ak máme na Slovensku priemyselné technologické zariadenia, ktoré využívajú pre svoju prevádzku plyn alebo ropné deriváty, tak načo by potrebovali elektrickú energiu ktorú vyrobia veterné elektrárne? Ak je letecká, nákladná, osobná doprava závislá na ropných derivátoch, tak načo by na svoju prevádzku a pohon potrebovali elektrickú energiu vyrobenú veternými elektrárňami? Ak vykurovanie a bežná domáca spotreba funguje na plynových spotrebičoch, tak načo im bude. elektrická energia vyrobená veternými elektrárňami?
3.2 Dávať do súvislostí odstrihnutie sa od dodvozu ropy a plynu s výstavbou veterných elektrárni v podmienkach Slovenska nemá
logiku, je to až absurdné. Otázka: Žiadam opísať spôsob ako nám výstavba veterných elektrární, ktoré vyrábajú elektrickú energiu, pomôže odstrihnúť sa od plynu a ropy, ktoré sa následne spotrebujú v priemysle, doprave, vykurovaní a domácnostiach?
4. Rozpor v návrhu zrýchleného konania pri schvaľovaní akceleračných zón.
V Metodike pre rozvoj veternej energetiky v Slovenskej republike sa píše, citujem: „Nariadenie tiež definovalo „nadradený verejný záujem“ pre projekty na výrobu energie z obnoviteľných zdrojov a sprievodnej infraštruktúry vo vzťahu k predpisom EÚ v oblasti ochrany prírody a vôd a upravilo možnosť členských štátov zjednodušiť v niektorých špecifických prípadoch postup pri povoľovaní projektu a zaviesť výnimku z požiadavky vykonať proces posudzovania vplyvov na životné prostredie (EIA). Toto nariadenie má priamy účinok, ale musí byť do národného práva vhodne adaptované.
Účinnosť bola Radou EÚ predĺžená do 30. júna 2025.
4.1 Ako som uviedol vyššie v texte. Veterné elektrárne nijakým spôsobom neovplyvnia zníženie emisie skleníkových plynov z elektrární na fosilné
palivá, pretože Slovensko má najvyšší podiel - 85% - produkcie nízkouhlíkovej energie v EÚ.
4.2 Veterné elektrárne taktiež neriešia žiadnym spôsobom zníženie dopytu po plyne a rope, resp. ropných derivátoch, pretože tie sú predmetom spotreby v iných hospodárskych sektoroch a domácnostiach, ale nie vo výrobe elektrickej energie, ktorú by mali veterné elektrárne nahradiť.
Otázka: Prečo by malo prebiehať schvaľovanie veterných elektrárni na Slovensku v zjednodušenom a zrýchlenom konaní, ktoré obchádza
požiadavku na posudzovanie vplyvu veterných elektrární, ako technického zariadenia na životné prostredie, pokiaľ ich výstavba
nenapĺňa žiadny zo strategických cieľov zníženia emisií uhlíka ani odstrihnutia sa od ropy a plynu?
4. Rozpor s politikou EÚ v oblasti ochrany životného prostredia a ekológie
1. Slovensko je prírodný klenot EÚ. Má najvyšší index biodiverzity v rámci krajín EÚ.
2. Slovensko je na svoju rozlohu mimoriadne pestré. Patrí medzi biologicky najrozmanitejšie krajiny strednej Európy najmä preto, že sa na malom
území stretávajú veľmi odlišné klimatické, geologické a výškové podmienky. Výsledkom je vysoká koncentrácia biotopov aj druhov.
3. Na Slovensku je veľká výšková rozmanitosť na malej ploche. Od nížin pri Dunaji (~94 m n. m.) až po vysokohorské prostredie Vysoké Tatry
(Gerlachovský štít 2655 m). To vytvára množstvo ekologických pásiem – lužné lesy, stepi, bukové pralesy, subalpínske kosodreviny aj alpínske lúky.
4. Slovensko má ýnimočný podiel zachovaných pralesov. Máme jedny z najcennejších zvyškov prirodzených bukových a zmiešaných lesov v
Európe. Niektoré lokality sú súčasťou UNESCO:
5. Slovensko má mimoriadne bohatstvo krasových území a jaskýň. Krasové územia obsahujú tisíce jaskýň, podzemných tokov a špecializovaných
organizmov.
6. Stret panónskych a horských ekosystémov je na Slovensku jedinečný. Na juhu sú teplomilné stepné a panónske druhy, zatiaľ čo sever a hory majú
chladnomilné karpatské a alpínske druhy. Takéto prekrytie biogeografických regiónov je v Európe pomerne vzácne.
7. Slovensko má vysokú hustota chránených území aj v rámci Natura 2000.
8. Na Slovensku sa vyskytujú endemické a reliktné druhy, viazané iba na Karpaty alebo malé oblasti Slovenska, najmä medzi rastlinami, mäkkýšmi, hmyzom a jaskynnými organizmami.
9. Vyskytujú sa tu veľké zachované mokrade a riečne systémy. Povodie Dunaja, Moravy a Tisy vytvárajú dôležité migračné koridory pre vtáky a
ryby.
10.V Slovenskom raji nie sú len rokliny, ale aj lúky so svetovým rekordom v biodiverzite. Na Kopaneckých lúkach na štvorci plochy zeme 0,5 krát 0,5
metra máme svetový rekord: 52 vyšších druhov rastlín. Na svete nie je známa lokalita, kde by ich na ploche takejto veľkosti rástlo viac.
11. Z európskeho pohľadu je teda Slovensko unikátne hlavne tým, že na relatívne malej ploche kombinuje: vysoké hory, zachované lesy, kras,
mokrade, stepné oblasti a populácie veľkých šeliem.
12. Máloktorá krajina Európy má takú hustotu ekologicky odlišných biotopov na tak malom území.
13. Slovensko má strategicky významné zásoby pitnej vody, veľmi významné aj geopoliticky — v budúcnosti môže byť kvalitná pitná voda
jedným z najcennejších prírodných zdrojov strednej Európy.
14. Slovensko je mimoriadne bohaté na minerálne a termálne pramene - v prepočte na rozlohu patrí medzi najbohatšie krajiny Európy. Nachádza
sa tu viac než 1 600 evidovaných minerálnych prameňov a desiatky významných kúpeľných lokalít.
A na záver zlatý klinec programu. V oblasti Michaloviec bola navrhnutá výstavba veterného parku, ako pilotného projektu k realizácii
zámeru „Akceleračné zóny pre veternú energiu v Slovenskej republike.” Každý dokument, uznesenie alebo nariadenie v rámci legislatívy EÚ
zdôrazňuje všetky známe princípy zelenej ekonomiky. Nastavuje procesy, ktoré majú zmierniť dopady na ľudí a prírodu súvisiace so zmenou klímy,
obmedziť emisie uhlíka a hlavne sa kladie dôraz na ekológiu a ochranu životného prostredia. Historicky prvým dokumentom EÚ, ktorý sa týkal ochrany životného prostredia bola práve smernica o ochrane voľne žijúceho vtáctva. Senné pri Michalovciach je súčasťou významného koridoru migrácie vtáctva. Územie patrí do systému NATURA 2000. Tento koridor má z hľadiska ochrany vtáctva a prírody nadnárodný, európsky význam.
V metodike na zavádzanie akceleračných zón sú uvedené aj Zásady dobrého rozvoja veternej energie. Táto zásada Zabezpečuje, že
výstavbou veterných elektrární sa nepoškodia chránené územia a druhy (najmä vtáky, netopiere, biotopy), a to prostredníctvom presného
mapovania, hodnotenia a monitorovania územia. Týmto sa dá zabezpečiť, aby výstavba bola realizovaná s maximálnym ohľadom na životné prostredie. Takže pri napĺňaní všetkých krásnych cieľov EÚ v oblasti ochrany životného prostredia a zásad dobrého rozvoja veternej energie,
ktorá zabezpečuje, že výstavbou veterných elektrární sa nepoškodia chránené územia a druhy, najmä vtáky, netopiere, biotopy. Tak pre istotu postavíme obrovský veterný park, ako pilotný projekt v zrýchlenom konaní, bez posudzovania vplyvov na životné prostredie, v oblasti chráneného územia Natura 2000, v oblasti významného migračného koridoru vtáctva medzinárodného významu a unikátnych biotopov.
Otázka: Tak na toto konanie nemám zmysluplné otázky. Žiadam o písomné informovanie o ďalšom postupe v predmetnej veci a o
spôsobe vyhodnotenia tohto stanoviska.
.......…………………........................…
Marian Kolarov