Originál štúiu sme uverejnili pod rovnomenným názvom v sekcii DOKUMENTY. Tu je jej zhrnutie:

Negatívne účinky hluku veterných turbín

Čo vyplýva zo štúdie INSPQ (2022)

Zdroj

Effets sur la santé liés au bruit des éoliennes : dérangement et perturbations du sommeil
Institut national de santé publique du Québec (INSPQ), 2022

1. Výrazná obťažnosť hlukom – najlepšie preukázaný negatívny efekt

Štúdia potvrdzuje, že hluk veterných turbín patrí medzi environmentálne hluky s najvyššou mierou obťažnosti v porovnaní s inými zdrojmi hluku (napr. cestná doprava).

• Pri expozícii okolo 45 dB Lden:

  • približne 10 % obyvateľov je „veľmi obťažovaných“,

  • ďalšia významná časť populácie hlási strednú až vysokú mieru rušenia.

• Obťažnosť narastá nelineárne – malé zvýšenie hluku môže viesť k výraznému nárastu nespokojnosti.

➡ Obťažnosť nie je banálny jav – je oficiálne uznávaným ukazovateľom environmentálneho stresu a je spojená so zníženou kvalitou života.

2. Subjektívne poruchy spánku – opakovaný a konzistentný signál

Aj keď štúdia upozorňuje na limity dôkazov, negatívne dopady na spánok sa opakovane objavujú v sebahláseniach obyvateľov:

• častejšie:

  • problémy so zaspávaním,

  • prerušovaný spánok,

  • skoré ranné prebúdzanie,

  • pocit neoddýchnutosti.

• tieto problémy sú častejšie u osôb, ktoré sú hlukom výrazne obťažované.

➡ Aj keď objektívne merania spánku (polysomnografia) nie sú jednoznačné, chronický subjektívny spánkový diskomfort má sám o sebe zdravotný význam (únava, znížená výkonnosť, psychická záťaž).

3. Riziko chronického stresu a psychickej záťaže

Dokument upozorňuje, že dlhodobá obťažnosť hlukom môže viesť k stresovej odpovedi organizmu, najmä ak:

• je hluk vnímaný ako neovplyvniteľný a nepretržitý,

• je spojený s pocitom nespravodlivosti, bezmocnosti alebo konfliktu s investorom/štátom.

➡ Takýto stres môže zhoršovať existujúce zdravotné problémy, najmä:

• úzkostné stavy,

• depresívne symptómy,

• psychosomatické ťažkosti.

4. Vysoká citlivosť niektorých skupín obyvateľstva

Štúdia zdôrazňuje, že účinky hluku nie sú rovnomerne rozložené v populácii:

Zraniteľnejšie skupiny:

• osoby s poruchami spánku,

• osoby s vyššou citlivosťou na hluk,

• starší ľudia,

• ľudia pracujúci na zmeny,

• osoby s duševnými ochoreniami.

➡ Pre tieto skupiny môže mať hluk veterných turbín neprimerane vysoký negatívny dopad, aj pri hladinách, ktoré sú „v norme“.

5. Nedostatočná kvalita dôkazov = riziko podhodnotenia problému

INSPQ opakovane upozorňuje, že:

• dostupné štúdie sú často:

  • krátkodobé,

  • prierezové,

  • založené na modelovanej expozícii,

• dlhodobé zdravotné účinky nie sú dostatočne preskúmané.

➡ To znamená, že absencia dôkazu nie je dôkazom absencie rizika – najmä pri dlhodobej, celoživotnej expozícii hluku.

6. Preventívne limity sú založené na neistej evidencii

Odporúčaný limit ~45 dB Lden:

• nezaručuje absenciu negatívnych účinkov,

• je kompromisom založeným na obmedzených dátach,

• stále znamená, že časť populácie bude výrazne obťažovaná.

➡ Aj pri dodržaní limitov môže dochádzať k reálnemu zníženiu kvality života.

Zhrnutie pre verejnosť (jasne a otvorene)

Podľa štúdie INSPQ hluk veterných turbín preukázateľne spôsobuje výraznú obťažnosť, subjektívne poruchy spánku a dlhodobú psychickú záťaž u časti obyvateľov.
Tieto účinky:

• sú konzistentné naprieč štúdiami,

• môžu viesť k zníženiu kvality života,

• najviac zasahujú citlivé a zraniteľné skupiny,

• a nie sú úplne odstránené ani pri dodržaní odporúčaných hlukových limitov.

Nejde o hypotetický problém, ale o reálne dokumentovaný environmentálny stresor.