Moje meno je Daniel Slobodan Máčovský. Potom, ako som sa iba veľkou náhodou dozvedel o tom, že nám za domami idú stavať 9 -17 veterných turbín s výškou viac ako 200 metrov, som sa o problematiku tejto "EKO" energie začal zaujímať trošku viac. Som zhrozený z toho, ako sa veci okolo plánovaných projektov veterných parkov obyvateľom náležite nekomunikú. Ako sa informácie zahmlievajú, krivia a manipulujú... Akoby sa bežný občan mal dozvedieť o výstavbe investície s tak silným dopadom na kvalitu bývania, života a zdravia, až keď sa začnú stavať!!! O vpyve na krajinu a životné prostredie ani nehovoriac.
Preto som sa rozhodol spolu s ďalšími, podobne zmýšľajúcimi ľuďmi, odborníkmi, spolutvorcami..., založiť túto inicitívu, ktorá má za účel vniesť viac informácií do osvety, pre širokú verejnosť. Zároveň rozpútať celospoločenskú diskusiu o význame, potrebe, prínosoch takýchto projektov, ako aj ich záťaži, záporoch a celkovom dopade na prírodu, životné prostredie, samotnú krajinu, ako aj jej občanov. Len v tejto chvíli sú na Slovensku projekty v príprave, v ktorých sa uvažuje o výstavbe viac ako 600 kusov veterných turbín s celkovou výškou viac od 200 - 280 metrov !!! Len pre porovnanie - chladič jadrovej elektrárne má výšku 112 metrov.
Po úvodnom zoznámení sa s problematikov sme vydali úvodné prehlásenie, memorandum iniciatívy "ZA PRAVDU O VETERNÝCH PARKOCH"
1. Nie sme ekoteroristi, ktorí apriori nesúhlasia so všetkým. Uvedomujeme si narastajúcu potrebu tvorby alternatívnych energetických zdrojov. Vnímame nutnosť diverzifikácie zdrojov energie a potrebou zaoberať sa otázkami jej tvorby. Našim zámerom je pôsobiť na to, aby sa v prvom rade hľadelo na kvalitu života ľudí, na dopad na prírodu a nie len na peniaze a profit.
2. Sme za alternatívne riešenia, ktoré zahŕňajú skutočné posúdenie dopadov na krajinu, život ľudí v nej. Vzhľadom k nasledujúcim bodom vyjadrujeme obavu, že posudzovanie ekologických dopadov na základe skúseností z dlhoročných projektov v západnej Európe, nie je dostačujúce a ani objektívne. Veterné parky sa zatvárajú vo Švédsku, v Nórsku kvôli nerentabilnosti prevádzok a zatvárajú sa vo Francúzsku na základe súdnych rozhodnutí kvôli negatívnym dopadom na zdravie ľudí. Veľké protesty a sťažnosti sú evidované v Dánsku, v Nemecku, ako aj Rakúsku. Obyvatelia hovoria o pekle a terorizme veterných trubín. Možno bude stačiť, keď si ktokoľvek pozrie bližšie ústredný obrázok tejto stránky...
3. Tu sú vymenované základné body negatívneho dopadu, ktorým sa ďalej venuje naša stránka. V prípade, že máte nejaké informácie, ktoré toto potvrdzujú, rozširujú, alebo negujú, prosím pošlite nám ich mailom na zapravdu.sk@gmail.com so slovenským, alebo českým prekladom a linkom, ktorý by potvrdzoval zdroj štúdie, súdneho rozhodnutia, čohokoľvek, čo vierohodne potvrdí daný argument. Radi ho tu následne zverejníme.
3.1 Dopady na zdravie
Veterné turbíny produkujú vibro akustické vlny, nízkofrekvenčné šumy, infrazvuk, umelú seizmicitu. Všetky tieto človeku a prírode škodlivé vibrácie sa šíria ako v pôde, tak aj vzduchom. Nízkofrekvenčné seizmické, umelo vyvolané otrasy vplývajú na stavby v okolí, ako aj na ľudí a prírodu. Infrazvukové hluk spôsobený veternými turbínami (ILFN), spájajú mnohé vedecké štúdie s Vibro Akustickým Ochorením (VAD) a syndrómom vetrjnýh turbín. Platí pritom zásada, že čím vúčší priemer vrtule, tým nižšie frekvencie infrazvuku v Hz. Čím nižšie frekvencie v Hz, tým väčší dosah - čo sa týka vzdialenosti (v prostredí sú takmer nezastaviteľné) a tým deštrukčnejší zdravotný dopad. Prejavy VAD zahŕňajú: vyčerpanie, nespavosť, bolesti hlavy, úzkosť, depresiu, problémy s koncentráciou, myslením, zrýchlenie tepovej frekvencie či dokonca zníženie srdcovej činnosti o 20 %. Dlhotrvajúca expozícia tomuto typu hluku môže viesť k vážnym pychickým a zdravotným problémom. Len v Austrálii je podaných viac ako 24.000 sťažností na dopady veterných parkov na zdravie.Viaceré odborné štúdie, napríklad z Physikalisch-Technische Bundesanstalt a Charité Berlin, dokazujú, že nízkofrekvenčný zvuk z turbín ovplyvňuje činnosť mozgu, vyvoláva stres a úzkosť. Potenciálne nežiaduce účinky infrazvuku potvrdzuje aj inštitút Roberta Kocha, či štúdia Niny Pierpoint.. Na základe týchto zistení odborníci varujú pred podcenením zdravotných rizík spojených s veternými turbínami.
Na Slovensku je vyhláškou Úradu verejného zdravotníctva stavovená minimálna vzdialenosť veterných trubín 1 kilometer a aj tá sa v mnohých projektoch nedodržuje! V západnej Európe bola pôvodne táto vzdialenosť 100 násobkom výšky. To znamená 150 metrová turbína musela byť 15 km od ľudských obydlí. Žiadame návrat k tejto hodnote!!! PRETOŽE JE ZDRAVIU NANAJVÝŠ SKODLIVÉ UMIESTŇOVAŤ TIETO OBJEKTY DO BLÍZKOSTI OBYDLÍ. Najvyšším verejným záujmom by malo byť zachovanie ZDRAVÉHO ŽIVOTNÉHO PROSTREDIA..., nie osobné zámery súkromných firiem.
3.2 Vplyv verterných parkov na klímu a pôdu
Veterné parky môžu ovplyvňovať prúdenie dažďových oblakov. Len nemecké trubíny odčerpávajú zo sily prúdiacich atlantických zrážkových mrakov silu 20 - tich atómových bômb z Hirošimi týždenne, čo spomaľuje prúdenie vlhkých vetrov z Atlantiku do stredozemia a ovplyvňuje množstvo zrážok v strednej Európe. Aj priamo v okolí veterných parkov svojim stálym víriacim efektom znižujú úrodnosť pôdy až do vzdialenosti 20 kilometrov. Mikroseizmickými otrasmi v pôde rozpúšťajú nadmerné množstvo pevných častíc vo vodonosných vrstvách, tie sa následne intenzívnejšie rozpúšťajú a to vplýva na množstvo a kvalitu podzemných vôd. Tieto zmeny negatívne ovplyvňujú hydrologický cyklus a spôsoby využitia pôdy. Navyše v bezprostrednej blízkosti parkov je prúdenie vzduchu pri zemi tak silné, že dochádza k enormnému vysušovaniu v okolí pár sto metrov od parku. (Ľudia pri návšteve takéhoto parku potrebujú teplé oblečenie aj v lete. Nemáme na mysli cielené exkurzie, kedy sa výkon turbín ukážkovo znižuje iba na 20 %) výkonu... Preto je nevhodné umiestňovať podobné projekty na úrodnú pôdu a do blízkosti obydlí!
3.3. Uvoľňovanie toxických látok
Pri prevádzke turbín sa pri javoch, ako je kavitácia, uvoľňujú toxické látky (napr. SF6, Asfenol A – DPA) do pôdy, vody, a tým pádom do celého ekosystému. Tieto látky môžu mať veľmi intenzívne škodlivé účinky, ktoré odborníci prirovnávajú k negatívnycm účinkom radiácie. Vo výskumoch na našli v pôde, vode, zvieratách, rastlinách, hmyze a všetkých produktoch z oblasti. Ide o množstvo nebezpečených chemických látok v objeme 3-6,5 kg uvoľnených z jedného listu vrtule ročne. Pri desiatich turbínach je to 30 listov, krát v priemere 4,5 kg, čo je spolu viac ako 135 kilogramov toxických látok v okolitom priestore ročne!!! (pozn. jedna lopatka vrtule 180 - až 250 metrovej turbíny môže vážiť od 15 - 25 ton v závislosti od dĺžky.
3.4.Dopad na biodiverzitu
Veterné turbíny vedú k úbytku divokej zveri, vtáctva, netopierov či hmyzu, čo narúša biodiverzitu a prirodzenú rovnováhu ekosystémov. Tento efekt má ďalekosiahle následky na poľovníctvo, ochranu voľne žijúcich zvierat, poľnohospodárstvo a samotné životné prostredie vôbec. Podľa Slovenskej Ornitologickej Spoločnosti sú 3/4 územia Slovenskej Republiky NEVHODNÉ pre veterné parky!!!
3.5. Stroboskopický efekt a odlesky
Jav, pri ktorom lopatky turbín vytvárajú odlesky a blikanie, narúša kvalitu života obyvateľov v okolí až do vzdialenosti 2 km. Tento efekt môže vyvolávať psychické problémy vrátane úzkosti a spánkových porúch. Pri výške turbín plánovaných na Slovensku (210 – 255 metrov) sa tieto dopady môžu prejavovať aj na väčšiu vzdialenosť. Stále nočné blikanie červeného svetla majákov, je pre zdravý spánok silno škodlivé.
3.6. Narušenie krajiny
Výstavba 660 plánovaných veterných turbín s výškou 210 až 255 metrov na Slovensku by znamenala radikálnu zmenu charakteru krajiny – od prírodného, k technologicko-industriálnemu prostrediu. Zatiaľ čo odborníci odporúčajú minimálnu vzdialenosť 3 km od obývaných miest, slovenská legislatíva aktuálne limit nastavila len na 1 km. Navyše považujeme tento zdroj energie za nestabilný a vzhľadom k 2 jadrovým elektrárňam a množstvu vodných elektrární a ďalších doplnkových zdrojov, ako nepotrebný.
3.7. Dopad na hodnotu nehnuteľností
Plánovaná výstavba veterných parkov spôsobuje okamžitý pokles záujmu o nehnuteľnosti v dotknutých oblastiach. To má za následok zníženie ich trhovej hodnoty, čo nepriaznivo ovplyvňuje majetkové pomery obyvateľov. Nehovoriac o hodnote zabezpečenia záložného práva pre hypotekárne úvery. Žiadame preto kompenzácie pre obyvateľov v dotknutých oblastiach. Pri predaji nehnuteľnosti investor, alebo prevádzkovateľ dorovná predmetnú stratu. Cena porovnania sa určí pomerom priemernej ceny nehnuteľnosti v čase pred investíciou v dotknutej lokalite výstavby (nie len v katastri obce s výstavbou, ale aj priľahlých dedín) s cenami v lokalitách vzdialených minimálne 20 kilometrov od nej a následne sa porovná s týmto pomerom pri predaji nehnuteľnosti. Investor, ako aj prípadný následný prevádzkovateľ bude povinný tvoriť fond na tento účel. V prípade jeho skrachovania preberá zodpovednosť za toto dorovnanie štát. Týmto žiadame doplnenie tohto bodu do všetkých zmlúv o veterných parkoch.
3.8. Ekonomická (ne)udržateľnosť
Napriek podpore z dotačných schém sú náklady na výrobu, inštaláciu, údržbu a prevádzku veterných elektrární vysoké. Každá turbína spotrebuje ročne viac 1300 litrov vysoko toxickéhgo oleja a mazív. Skúsenosti z krajín ako Švédsko a Nórsko ukazujú, že veterné parky uzavreli ako nerentabilné projekty, ktoré nedokázali zaplatiť z prevádzkovej výroby energie. Vyrobená elektrická energia je nestála a nárazová. Vyrovnávanie podpätia a prepätia v rozvodových sústavách je veľmi náročné, rizikové a finančne náročné. Navyše v čase keď nefúka, musí sa dorovnávať s výrazne predraženou, operatívnou energiou s konvenčných zdrojov. Absurdné je, že sa dotuje aj keď nie je vietor, aj keď je vetra moc - vtedy sa navyše nadprodukcia premieňa na teplo, ktoré sa vypúšťa do prostredia, aby nepreťažilo elektrickú prenosovú sústavu. No platíme aj za túto energiu vypustenú do prostredia, ktorou otepľujeme atmosféru. Pre nás je toto dôkazom, že ide len čisto o dotačný, samostatne neprofitabilný biznis. Hovoriť preto o ekologickom zdroji energie je nanajvýš diskutabilné, priam zavádzajúce až SPORNÉ.
4. VÝZVA K OTVORENEJ VEREJNEJ DISKUSII
Cieľom tohto materiálu je otvoriť širokú diskusiu o pozitívach a negatívach veterných elektrární. Pri plánovaní ich výstavby by sa mali rešpektovať stanoviská odborníkov, príklady zo zahraničia a predovšetkým záujmy občanov žijúcich v bezprostrednej blízkosti týchto projektov. Žiadame o uvoľnenie cenzúry v médiách k tejto téme a prizvaniu našich odborníkov do verejnej, mediálnej diskusie.
Podpísaný - výkonný výbor iniciatívy ZA PRAVDU O VETERNÝCH PARKOCH